Inside your heaven [HP Fanfiction]

22. Zas a znova

„Aj keď človek niekoho veľmi miluje, občas na to zabudne." (William Somerset Maugham)

Andromeda mala pocit, ako by sa jej niečo zaseklo v krku. Hľadela na svoju mladšiu sestru a nebola schopná odpovede. Narcissa jej hľadela priamo do očí, neuhla pohľadom a práve na jej odpoveď čakala. V očiach sa jej mihol strach a zúfalosť.

„Cissy, ja si nebudem nikdy vyberať medzi tebou a Tedom," vravela jej Andromeda. „Ty budeš vždy moja sestra, vždy. Na tom sa nikdy nič nezmení."

„Nechcem, aby si ma opustila ako nás opustila Bella," šepla Narcissa a po tvári jej tiekli slzy. „Sľúb mi to, Andy, prosím ťa."

Andromeda podišla k mladšej sestre a silno ju objala. „Sľubujem ti to, Cissy, nikdy ťa neopustím. Vždy ťa budem ľúbiť, si moja malá sestrička. Tiež ma mrzí, že Bella sa k nám správa akoby sme neexistovali, ale vydala sa, má teraz vlastný život a my dve ešte stále chodíme do školy. Vieš, Cissy, keď opustíme Rokfort a vydáme sa, tiež nebudeme spolu tráviť každý deň ako doteraz. Je to normálne."

„Nie je normálne, že mi neodpovedá ani na listy," posťažovala sa jej mladšia sestra. „Pritom som jej ich poslala toľko. A ona len jeden, veľmi strohý, že sa má dobre a že ja sa mám poriadne učiť a nakopať za ňu všetkých humusákov do zadku."

„Och, nepočúvaj takéto reči, Cissy," žiadala ju, odtiahla sa od nej a chytila ju za obe ramená, „študenti s muklovských rodín nie sú žiadne zlo, sú to normálni ľudia, takí ako ty a ja. Možno nemajú slávny rodokmeň a dozvedeli sa, že sú čarodejníci až keď mali jedenásť rokov, ale ver mi, Cissy, nie sú to zlí ľudia a už vôbec by si sa kvôli ním nemala cítiť nejaká ohrozená."

Narcissa neprikývla, ani nepokrútila hlavou. Zvraštila tvár, akoby úporne premýšľala, či počúvať staršiu sestru, alebo nie.

„Cissy, veľmi ťa ľúbim," usmiala sa na ňu Andromeda. „Vždy budem."

„Aj ja ťa veľmi ľúbim, Andy," opätovala jej mladšia sestra úsmev.

„Poďme si dobaliť veci, za hodinku máme byť na vlakovej stanici," pobádala ju Andromeda a každá z nich zamierila do svojej izby. Keď sa dvere za Andromedou zatvorili, oprela sa o ne a hlasno dýchala. Otázka mladšej sestry ju dokonale odrovnala. Nechcela jej klamať, naozaj dúfala, že si nikdy nebude musieť vyberať medzi Tedom a svojou rodinou, ale akosi začínala nadobúdať dojem, že to nebude tak, ako by si želala. Na Narcisse jej veľmi záležalo, záležalo jej aj na Bellatrix, boli to predsa jej sestry, krv jej krvi, jej najlepšie priateľky. Vyrastala s nimi, smiala sa s nimi, trpela s nimi, prežívala s nimi dobrodružstva. Lenže ak jej rodina nebude súhlasiť, ona bude nútená utiecť niekam ďaleko s Tedom.

Narcissa by ju však mohla navštevovať, napadlo ju. Áno, nikto by jej predsa v tom nemal brániť. Andromeda vydýchla. Čakali ju posledné mesiace na Rokforte, záverečné skúšky a hlavne Ted Tonks.

***

„Aké boli prázdniny?" odchytil ju Ted takmer okamžite vo vlaku.

„Dlhé," žmurkla na neho. Spoločne sa pobrali do kúpe, kde našli Priscillu a Fabiána v chúlostivej bozkávacej chvíľke.

„Ahojte," pozdravil ich veselo Ted a Fabián s Priscillou sa od seba odtrhli a sadli si oproti sebe na sedačky vo vlaku. Andromeda si sadla vedľa Priscilly a Ted vedľa Fabiána. „Chcel som sa vás opýtať, ako sa vám darí vo vzťahu," zasmial sa Ted, „ale odpoveď je mi jasná ako facka."

„Aké boli prázdniny, Andy?" ignorovala jeho úškľabok Priscilla a otočila sa na najlepšiu priateľku. Fabián a Ted sa na seba pozreli a potom obaja sledovali svoje dievčatá.