Inside your heaven [HP Fanfiction]

6. Zvykáš si na moju prítomnosť

„Stačí málo na vyvolanie úsmevu a stačí jeden úsmev, aby sa všetko stalo možným."(Gilbert Pierre Cesbron)

Andromeda vošla do klubovne. Ešte stále tam prebiehal súkromný večierok. Rosier sa ju snažil zdržať tam, aby si s ním niečo vypila. Bol značne opitý. Stále na ňu žmurkal a jej sa z neho zdvíhal žalúdok. Nakoniec sa jej podarilo, vymámiť sa mu z náručia a rozbehla sa do svojej izby.

Prekvapilo ju, že Priscilla sedí na posteli. Bola prezlečená v pyžame a tiež aj odmaľovaná. Oči mala červené a v ruke zvierala vreckovku.

„Pris," Andromeda si okamžite sadla vedľa nej. „Čo sa stalo?"

Priscilla potiahla nosom, pretrela si oči vreckovkou a potom sa pozrela na ňu. „Angus bol na mňa zlý. Násilný. Mala si pravdu, Andy, on nie je dobrý, je otrasný. Je mi zle zo samej seba, že som ho mala rada."

„Ach," Andromeda ju chytila za ruku. „To bude dobré."

„Ale to nie je ten dôvod, prečo plačem," riekla ďalej Priscilla. „Práve som si niečo uvedomila a to ma trápi a neviem, čo robiť."

„O čo ide?" spýtala sa jej Andromeda.

„Myslela som si, že som zaľúbená do Angusa," vravela jej Priscilla. „Lenže to nie je pravda. Páčil sa mi, áno, je to pekný chalan. Lenže už niekoľko mesiacov som zaľúbená predsa len do iného. Občas som ho stretla vo Veľkej sieni, alebo na hodinách a uvedomila som si, že je vážne fešák."

„O koho ide, Pris?"

„To je jedno, Andy."

„Pris!"

„Aj tak má oči pre inú," šepla Priscilla.

Andromedu oblial studený pot. Mala pocit, že vie, o kom jej najlepšia priateľka rozpráva. Naozaj jej nebolo všetko jedno. Priscillu mala rada ako svoju sestru a nechcela ju vidieť trpieť.

„Je to Lovegood," vytrhla ju z myšlienok Priscilla.

„Čo? Lovegood? Tonksov kamoš?" spýtala sa jej Andromeda a mierne jej odľahlo.

„Ja viem, myslíš si, že mi kompletne šibe," povedala Priscilla a trocha odvrátila pohľad. „Všetci vedia, že je divný. Ale keď sa tak zamyslíš, to že je divný, je na ňom to milé. Pekný je, to musíš uznať. Má pekné oči, všimla si si niekedy?"

„Popravde nie," priznala sa Andromeda. „Ale chápem ťa."

„Vážne?"

„Láska si nevyberá," povedala Andromeda. „Nuž je mi to ľúto, ale má priateľku."

„Viem a videla som dnes večer, že sú do seba naozaj zaľúbení. Ja nemám šťastie na lásku, Andy. Vždy sa zaľúbim do toho nesprávneho," riekla Priscilla a vysmrkala si nos. „Som smoliarka."

„Ach," Andromeda ju objala. „Neboj sa, Pris, aj ty nájdeš tú pravú lásku. Viem to, áno?"

„A čo ty, Andy? Užila si si ten ples? Čo Tonks?"

„Tonks, no," Andromeda sa zamyslela. „Má veľké šťastie."

„Prečo?"

„Rozprával mi o svojej rodine. Vyzerá to tak, že sa všetci veľmi ľúbia. Má dvoch bratoch a obaja sa tešia z toho, že je čarodejník, aj keď oni nie. A jeden z nich sa bude v lete ženiť a ten druhý cestuje po svete. Sú voľní, slobodní a je tam veľa lásky. Povedal mi, že by ich nikdy za nič nevymenil a s tým som súhlasila."