Inside your heaven [HP Fanfiction]

50. Moja Dora

„Najväčšia bolesť na svete je stratiť svojej dieťa!" (Euripidés)

Malý Teddy rástol ako z vody. Podarilo sa mu párkrát zmeniť farbu svojich vláskov. Raz dokonca aj na tyrkysovú, ktorá na jeho malej hlavičke pôsobila trocha komicky. Andromeda sa z toho úprimne tešila, aj keď pred pár mesiacmi si myslela, že už nikdy nebude schopná radosti. Pri pohľade na chlapčeka jej srdce znova roztalo a niečo sa v ňom zlepilo a ona bola šťastná vždy, keď ho videla a držala v náručí. Bol taký sladký a ona chcela byť tá najlepšia babička na svete. Bol jej veľkou motiváciou.

Vždy keď sa na neho pozrela, bolo jej ľúto, že Ted nemôže túto radosť zažívať s ňou. Síce verila slovám Nymphadory, že Ted tu pri nich stále je, len ho nemôžu vidieť, aj tak by bola rada, keby stál pri nej, keby sa s ňou tešil s vnúčika, tak ako si to predstavovali, ako spolu plánovali, že ho budú rozmaznávať.

Teddy bol pokojne bábätko. Takmer vôbec neplakal, stále sa usmieval či už na ňu, alebo na svojich rodičov a spinkal takmer celú noc. Cez deň bol však hore a vyžadoval si pozornosť svojej rodiny.

Xenophilius prišiel na návštevu o pár dní. Prišiel sa zoznámiť s Teddym a zároveň povedať Andromede, prečo sa toľko dní neozval. Smrťožrúti mu uniesli Lunu, pretože písal do Sršňa pravdu. Pretože bol na strane Harryho Pottera. Našťastie bola Luna v poriadku, pretože to bol práve Harry Potter, ktorý ju zachránil. Ostala však v Lastúrovom domčeku u Billa Weasleyho a jeho manželky Fleur, ktorý mal lepšie obranné kúzla ako dom Xenophiliusa. Zdalo sa to tak pre všetkých bezpečnejšie.

Andromeda z toho bola zhrozená, ale zároveň ďakovala Merlinovi, že sa Lune nič vážne nestalo, lebo to by zrejme Xenophilius už vážne neprežil. Lunu toľko zbožňoval a stále jej o nej rozprával a tiež aj o iných veciach, aby ju priviedol na iné myšlienky. Aby toľko nemyslela na stratu Teda.

„Je vážne rozkošný," usmial sa, keď zbadal Teddyho. „Gratulujem," usmial sa aj na Nymphadoru s fialovými vlasmi, ktorá mala síce smutný pohľad, ale inak žiarila šťastím, pretože mala pri sebe svojho krásneho synčeka.

„Ďakujem, krstný," pobozkala ho na líce. „Teddy je proste dokonalý. Maličký, zlatý a má oči ako Remus. Také krásne. Je to môj poklad."

„No veď počkaj, ani sa nenazdáš a bude veľký a robiť samé neplechy," zasmial sa.

„Ale áno, to tak určite bude, ale vieš, krstný, ja sa na to teším," pousmiala sa a privinula synčeka k svojmu srdcu. „Určite to bude Záškodník ako jeho otec," šepla si popod nos, tak aby to Andromeda ani Xenophilius nepočuli a ona by to nemusela vysvetľovať a žalovať na to, aký Remus bol na Rokforte. Ako porušoval pravidlá, hoci bol prefekt a ako stál za tými najlegendárnejšími žartmi, ktoré Rokfort zažil. A keby tak Andromeda vedela, že vo všetkých mal prsty aj Sirius. Možno raz taký bude aj Teddy, ale to by Nymphadore vôbec nevadilo.

Andromeda sa na ňu usmiala a potom si od nej znova vzala Teddyho, aby si šla trocha oddýchnuť. „Nie som unavená, mama."

„Ale aj tak mi ho tu môžeš nechať, ja ho chcem mať pri sebe," žiadala ju.

Nymphadora prikývla a vložila jej ho do náručia. Vedela, čo to pre mamu znamená. Keď mala pri sebe Teddyho, jej bolesť zo strany manžela, bola o dosť menšia. Tak to cítila aj ona. Tatko jej šialene chýbal, ale predsa len mala dôvod na radosť – synčeka, ktorého pomenovala po práve po ňom.

Andromeda si privinula chlapčeka a hľadela mu do očí. Boli tmavé, tajomné a neustále sa na ňu smiali. Chlapček sa usmieval, bol rozkošný a sladký. A ona na neho nežne hľadela. „Ty môj."