Inside your heaven [HP Fanfiction]

41. Vrátil sa

„Každý žil toľko, koľko miloval." (Lev Nikolajevič Tolstoj)

1995

Človek by nikdy nepovedal, ako dokáže ubehnúť päť rokov. Naozaj ubehli ako voda. Andromede sa nepodarilo Nymphadoru presvedčiť, aby nešla na aurorský výcvik. Nymphadora sa celé leto učila a nakoniec sa na výcvik dostala a naozaj sa jej darilo. Vždy vravela, ako ju chvália za to, že sa dokáže vďaka svojich schopnostiam tak dokonale zamaskovať. Hoci istou nevýhodou bola aj jej nemotornosť.

Na Tedovo veľké prekvapenie sa mentorom jeho dcéry stal jeden z najznámejších aurorov. Poznali s Andromedou jeho meno, pretože bol aj mentorom Fabiána a Gideona Prewettovcov. Nebol to nik iný ako Divooký Moody. Nymphadora bola z toho nadšená, hoci o Divookom sa vravelo už roky, že má ťažkú povahu a že mu jeho práca tak trocha prerástla cez hlavu. Nymphadora sa ho však veľmi obdivovala.

Aj keď ubehlo päť dlhých rokov, Andromeda sa nijako nezmierila s prácou svojej dcéry. Stále mala o ňu veľký strach a obavy a to len nedávno sa stala skutočnou aurorkou. Vystrojili jej oslavu, hoci v duši sa tak veľmi bála.

Pretože svet už znova nebol tým, čím býval.

Správy o tom, že sa niečo deje sa k ním doniesli už pred dvoma rokmi, keď Sirius Black utiekol ako prvý a jediný z Azkabanu. Doteraz sa nikomu nepodarilo chytiť ho. Andromedu to veľmi prekvapilo. Boli to dlhé roky, čo o svojom bratrancovi nepočula a dozvedela sa o ňom práve niečo také. Miestami sa bála, aby ju nevyhľadal, pretože by vôbec nevedela, ako by sa k nemu mala zachovať. Celé noci nespala a bola nepokojná. Nuž nevyzeralo to tak, že sa s ňou chcel spojiť.

Najhoršie správy však prišli len pred pár mesiacmi. Hoci ich Ministerstvo mágie dementovalo, bolo vidieť, že sa niečo deje. Šírili sa správy, že Lord Voldemort sa vrátil. A niečo také nedovoľovalo nikomu pokojne spávať.

„Kam ideš?" Andromeda zbehla dole po schodoch a našla Nymphadoru stáť v hale pred zrkadlom, ako si mení farbu vlasov. Zakaždým bola nespokojná a pokrútila hlavou a farba a dĺžka jej vlasov sa zmenila.

„Mám jedno stretnutie," oznámila jej dcéra.

„Rande?" spýtala sa Andromeda s nádejou v hlase. Pokiaľ šlo o chlapcov, Nymphadora mlčala. Andromeda si kedysi predstavovala, že by sa Nymphadora mohla zaľúbiť do Billa Weasleyoho, ale stále boli iba priatelia. Navyše Bill pracoval a žil v Egypte.

„Ale keďže," zasmiala sa Nymphadora. „Inak vieš o tom, že sa Bill vrátil? Včera som ho stretla na Ministerstve. Zajtra ideme na ohnivú whisky. Po toľkých rokoch. Má ešte dlhšie vlasy a predstav si to, má náušnicu v uchu."

„To musela mať Molly radosť," zasmiala sa Andromeda.

„No, ohromnú," zasmiala sa aj Nymphadora. „Neviem, kedy sa vrátim."

„Kam ideš, Nymphadora?"

„Keď ti to poviem, zase sa len pohádame, tak prosím ťa, kašli na to, áno?" žiadala ju dcéra.

„Nymphadora!"

„Mama, nechcem sa hádať a ty by si mi mala veriť. Nerobím nič protizákonné," vravela jej dcéra a konečne sa uspokojila s fialovými vlasmi.

„Nemôžeš sa len tak odísť bez toho, aby som vedela, kam ideš!"

„Prečo nie? Som predsa dospelá, mama. To že stále bývam tu, to je preto, lebo viem, akí by ste vy dvaja boli nešťastní, keby som odišla. Nuž, mama, v skutočnosti si môžem robiť, čo chcem a pôjdem tam, kam chcem ísť. A neboj sa, idem s Divookým Moodym."