Inside your heaven [HP Fanfiction]

8. Život mi ukázal, že láska je klamstvo a potom si prišiel ty

„Tam kde je skutočná láska, tam sú zázraky." (Willa Cather)

Andromeda veľmi rýchlo dobehla do svojej izby. Zhodila veci na posteľ a sadla si na ňu. Niečo ju príšerne bolelo na hrudi. Nevedela to opísať, takú bolesť ešte nikdy necítila.

Do izby sa vrátila aj Priscilla, celkom vysmiata s táckou koláčikov. Položila ich na posteľ, keď si všimla nešťastnú priateľku. „Andy, čo sa stalo?"

„Nič," odvetila Andromeda. „Necítim sa dobre."

„Čo ti je? Zavediem ťa do Nemocničného krídla?"

„Nie," pokrútila hlavou a zadržiavala slzy. „To prejde, je to iba únavou, áno."

„Určite?" starostlivo sa jej pýtala priateľka.

„Áno," prikývla Andromeda.

„Vieš, že mne môžeš povedať hocičo, však?"

„Viem to," prikývla znova.

„Dáš si koláčik?"

„Nie," odvetila smutne.

„Viem, čo sa s tebou deje," sadla si Priscilla na jej posteľ. „Ale nemôžeš sa tomu brániť. Možno to je takto správne, nikdy nevieš."

„Nechcem sa zhovárať," rázne povedala Andromeda a vstala zo svojej postele. „Idem do sprchy."

„Nechám ti nejaký koláčik," prikývla Priscilla.

Andromeda smutne vliezla do kúpeľne. Pozrela sa na seba do zrkadla a stále videla to sivé dievča. Bez úsmevu, príliš ustarostené, tak fádne a tak bez života. Prečo sa takou rozhodla byť? Pretože tak sú veci jednoduchšie. Človek sa lepšie pripraví na svet, ktorý sa od neho čaká, na to čo sa od neho vyžaduje.

Po tvári jej tiekli slzy.

Andromeda Blacková nezvykla plakať. Nie často. Ako dieťa sotva zaplakala. Čím bola staršia, tým ľahšie dokázala ovládať svoje emócie a okrem toho, jej otec hovoril, že iba slabí ľudia plačú a ona sa mu celý svoj život snažila dokázať, že slabá nie je.

Ale v tejto chvíli bola slabá. Priveľmi slabá. Aj sama pred sebou.

Neznášala slzy, neznášala tú slabosť.

V skutočnosti ale viac neznášala to, ako jej stále riadia život. Ako jej ho riadi etiketa a rodina. Nemôžeš urobiť toto a nemôžeš ani toto. Nesmieš sa správať takto, musíš sa správať takto. A iné ďalšie pravidlá.

A hlavne sa nemôžeš zamilovať.

„Zamilovať,..." šepla zrkadlovému obrazu.

Zamilovaní ľudia robia hlúposti, ale zároveň sú aj šťastnejší.

„Lenže ja nemám právo sa zamilovať," vravela ďalej svojmu obrazu v zrkadle. „Niekoho mi vyberú pre zvyšok môjho života a ja nemôžem celý zvyšok toho života milovať iného."

Andromeda sa rukami oprela o umývadlo. „Neznášam svoj život," vytkla sama sebe.

***

„Čo si taký bez nálady?" pýtal sa večer v klubovni Teda Xenophilius.

„Myslel som si, že veci idú inak, ako naozaj idú," odvetil mu Ted.

„Hovoríme o Andromede Blackovej?"

„Áno," prikývol Ted, „myslel som si, že sme priatelia, ale dneska na mňa znova spustila tú ľadovú sprchu a ušla. Znova mi ušla."

„Podľa mňa majú Fabián a Gideon pravdu, mal by si to vzdať, Ted. Keby to bolo iné čistokrvné dievča, povedal by som fajn, ale ona je Blacková a Slizolinčanka. Myslím, že to už nemôže byť horšia kombinácia," vravel mu jeho najlepší priateľ.