Inside your heaven [HP Fanfiction]

Epilóg

„Všetko, čo potrebuješ je láska. "(John Lennon)

Ako roky ubiehali, Andromeda znova našla dôvod na úsmev. Teddy jej robil iba radosť. Samozrejme, že občas aj starosti, pretože Teddy Lupin bol magnet na problémy a to hlavne na Rokforte. Vtedy si však Andromeda spomenula na slová svojej dcéry, že by sa za to veľmi nehnevala a preto ju hnev vždy prešiel veľmi rýchlo.

Celé tie roky sa snažila, aby z Teddyho vychovala dobrého chlapca. Aby ho naučila, čo je v živote dôležité, aby bol slušný, zdvorilý a aby si vážil ľudí okolo seba. Nikdy nebrzdila jeho nadanie a nehnevala sa za tých pár vylomenín. Milovala ho celým svojím zraneným srdcom, a predsa len v sebe našla toľko lásky, aby chlapčeka vychovala. V láske a v mieri.

Uvedomila si, že s Teddym nie sú sami. Vždy pri nich stál aj Xenophilius, ktorý sa nedávno tiež stal starým otcom. Luna sa vydala a narodili sa jej dvaja chlapci – Lorcan a Lysander a Xenophilius bol zrazu tým najšťastnejším starým otcom na svete. Andromeda to vedela, pretože sa znova zmenil. Našiel v sebe všetku tú silu a fantáziu ako pred rokmi a drobní blonďaví chlapci sa stali jeho novými najlepšími priateľmi. Nikdy však nezabudol na ňu a na Teddyho. Spoločne si pripomínali Teda i Pandoru a ostatných, ktorých stratili. Obaja si vzali k srdcu Luniné slová, že sú stále pri nich.

Okrem toho mal Teddy veľkú rodinu aj v rodine Weasleyovcoch. Molly a Artur vždy volali Andromedu s Teddym na Vianoce s k ním. Mali naozaj veľkú rodinu. Len dva roky po výhre nad temnými silami, prišlo na svet krásne blonďavé dievčatko, ich prvá vnučka, Victoire. Victoire sa narodila ich najstaršiemu synovi Billovi a jeho manželke Fleur. A postupne na svet prišli ich ďalšie vnúčatá a tak mal Teddy neuveriteľne veľa kamarátov.

Potom tu bol Harry Potter, jeho krstný otec a jeho manželka Ginny. Mali spolu tri deti – Jamesa Siriusa, Albusa Severusa a Lily Lunu. Tieto tri deti mal Teddy najradšej. Bral ich ako svojich súrodencov a James sa stal jeho najlepším priateľom, zatiaľ čo malý Albus a krásna Lily boli jeho miláčikovia.

Andromeda videla, že jej vnuk nie je nikdy sám. A to ju tešilo. Nikdy však nezabudli.

Vždy mu rozprávala o Tedovi, o jeho starom otcovi, ktorý sa na neho toľko tešil, ale zomrel skôr, ako sa narodil. Rozprávala mu všetko, pretože chcela, aby ho Teddy spoznal, aspoň prostredníctvom jej slov, keď už nemohol naozaj. Po celom dome boli fotografie, všade bolo toľko spomienok.

No predovšetkým mu rozprávala o jeho rodičoch. O jeho výnimočnej maminke a o láske, ktorú jeho mama cítila k jeho otcovi. Nechcela zabudnúť ani na jeden detail, ktorý vedela, ktorý si pamätala. Všetko to chcela odovzdať Teddymu. Aj fotografie jej dcéry a zaťa zdobili takmer každý kút v domčeku, v ktorom Andromeda svojho vnuka vychovávala. Nikdy by sa toho domu nemohla vzdať. Nielen kvôli krásnej veľkej záhrade, ale hlavne preto, že tam prežila ten najkrajší život, aký len mohla. A to isté chcela pre svojho vnuka. Krásny život, hoci im obom bude vždy niečo schádzať.

Teddy rástol, skončil Rokfortskú strednú školu čarodejnícku s vyznamenaním. A jeho srdce ho ťahalo tam, kde pre rokmi dotiahlo jeho mamu. Teddy sa zapísal na auroský výcvik a hoci babička Andromeda s tým ani trocha nesúhlasila, Teddy bol ako Nymphadora – nikdy sa nevzdával svojich snov. Hoci to Andromeda neschvaľovala, zvykla si na to, pretože teraz bol svet naozaj pokojnejší a Teddymu nehrozilo až také veľké nebezpečenstvo ako vtedy Nymphadore.

Aj Narcissa sa stala starou mamou. Narodil sa jej krásny vnúčik – Scorpius a Narcissa bola znova šťastná. Mala koho rozmaznávať a o koho sa starať. Andromeda jej často dávala rady a tie dve k sebe znova našli cestu. Bola to ťažká cesta, mala veľa hrboľov a veľa zákrut, ale nakoniec obe prišli do cieľa. Pozreli sa jedna druhej do očí bez ďalších výčitiek.