Inside your heaven [HP Fanfiction]

51. Ostali sme dvaja - pre život, pre lásku

„Miluješ, pretože miluješ. Pre lásku niet dôvodu!" (Antoine de Saint-Exupéry)

Hodiny v obývačke sa znova pohli, ale Andromede nevedela určiť, kedy presne sa to stalo. Xenophiliusovi sa síce podarilo dostať ju z chladnej zeme v chodbe do obývačky, ale naďalej zúfalo plakala. Nedivil sa jej a ani sa ju nesnažil upokojiť. Na toto slová nemal. Na to proste slová útechy nikto nemal.

Poslal Lune správu, aby mu prišla pomôcť, pretože Teddy stále plakal a Andromeda o to nejavila záujem. Luna prišla takmer okamžite. Silno objala tetu Andromedu a potom vzala z kolísky malého Teddyho a nežne sa mu prihovárala, aby prestal plakať. Lenže Teddyho zrejme tiež bolelo srdiečko. Nejakým spôsobom asi tiež cítil, že jeho rodičia zomreli.

Pre lepší svet...

„Vraj pre lepší svet, pre lepší svet," opakovala Andromeda smutne. „Ako môže byť tento svet lepší, keď tu nebude moja dcéra, ako?" pýtala sa.

Na to žiaľ Xenophilius odpoveď nemal, pretože poznal Nymphadoru a to, čo Andromeda povedala, bola jedna veľká pravda. Bez nej sa svet iba ťažko mohol zdať lepším. Bez jej optimizmu a farebných vlasov. Luna taktiež prikývla a po tvári jej tiekli slzy. Tonksovú mala naďalej veľmi rada, aj keď sa roky nevideli. Keď ju však znova stretla, zdalo sa, akoby tie roky vôbec neubehli.

Andromeda sedela na sedačke, stále plakala, utierala si slzy Tedovou vreckovkou a jednoducho nevedela, čo so sebou. Až kým sa jej v hlave nezrodil plán. Prudko vstala, ale Xenophilius ju zachytil. V očiach si prečítal jej plán. „NIE!" povedal razantne, dokonca až natoľko, že sa Luna mykla.

„A prečo nie?" spýtala sa ho.

„Prečo? Pre veľké prečo, Andromeda! Pre Teddyho!"

„Teddy má pri sebe ľudí, ktorí sa o neho postarajú. Jeho krstným otcom je predsa Potter a má teba a Lunu, Teddymu bude dobre," nahovárala svojej šialenej mysli.

„To sotva," odvrkol jej. „Čo to nechápeš, Andy? Nymphadora sa na teba spoliehala. Nechala ťa tu s ním, lebo vedela, že napriek všetkému, napriek tej hroznej bolesti, to zvládneš. Pretože nikto z nás a nikdy nepoznal silnejšieho človeka ako teba. Nymphadora vedela, že sa o Teddyho postaráš a že ho budeš milovať najviac na svete!"

„Nymphadora nič nevedela, ona nevedela, že to nezvládnem," rozplakala sa Andromeda. „Akoby som mohla? Bez nej, bez Teda, bez lásky, bez života... to už nie je môj život, Lovegood! Toto je peklo! Žiaden krajší a lepší svet! Pre mňa nie! Čo ma po Voldemortovi a ostatných, je mi to jedno! Je mi to jedno, ak nemôžem mať svoje dievčatko," klesla na zem a rozplakala sa ešte viac.

Xenophilius to chápal. Pozrel sa na Lunu a nevedel si predstaviť, že by mal stratiť aj ju. Uvedomoval si, ako veľmi ho zmenila smrť Pandory. Ako prestal byť tým chlapcom, ktorý mal myseľ plnú fantázie a lásky. Keby stratil Lunu, jeho život by sa podobal temnote a hrôze. A to by nikdy nechcel zažiť.

„Ty to zvládneš, Andy," kľakol si na zem k nej. „Tento svet má ešte zmysel. Máš Teddyho, svojho vnúčika. V ňom predsa naďalej Nymphadora žije."

Andromeda pokrútila hlavou. „Nezvládnem to," riekla. „Je to priveľmi bolestivé. Ja nemôžem dať tomu dieťaťu lásku, pretože už žiadnu necítim. Ja už nemám srdce, Xeno. To zomrelo s Tedom a mojou Dorou. Už neostalo nič. Iba popol a prach a jediné, čo si želám, je zatvoriť oči a odísť za nimi do neba. Do Tedovho neba, tam, kde som vždy patrila!"

A hodiny ďalej ubiehali. Andromeda stále sedela na zemi, premýšľala o smrti a Xenophilius sa jej to snažil vyhovoriť. Pritom sa dozvedala, čo sa všetko stalo počas vojny. Dozvedela, že Remusa zabil Dolohov a že Molly Weasleyovej tiež zomrel jeden z jej synov – Fred. Vedela si presne predstaviť jej bolesť. Lenže Molly na rozdiel od nej mala ďalšie deti a mala pri sebe Artura, ktorý jej bude v týchto chvíľach oporou. Andromeda vedela, že to neprekonajú nikdy, ale možno ďalej budú zvládať ešte nejako žiť. Nie ako ona. Ona ostala sama. Nebolo tu nič, jednoducho nič, čo by ju presvedčilo o tom, aby si nevzala život, hneď ako Xenophilius s Lunou odídu.