Inside your heaven [HP Fanfiction]

4. To osud od nás dvoch niečo chce

„Len ten zvíťazí v láske k žene, kto sa nedá odradiť jej prejavmi nelásky." (Juan Ruiz De Alrcón y Mendoza)

Ak Andromeda niečo naozaj nemala rada, tak to boli posedenia a rôzne večierky u vedúceho jej fakulty – Horaca Slughorna. Nebolo tajomstvom, že profesor má svojich obľúbencov, zvyčajne študentov, ktorí majú známych rodičov, alebo rodinných príslušníkov. A tak sa v tomto spolku ocitla aj Andromeda. Pretože sa profesor poznal s jej rodičmi, musela chodiť na tieto stretnutia a počúvať o rodičoch svojich spolužiakov a vážne ju to nebavilo.

Aj teraz sedela nad svojim pudingom a sledovala ako Yaxley rozpráva o svojom strýkovi. Snažila sa nezatvárať oči, lebo sa jej chcelo veľmi spať. Keby sem mohla namiesto seba poslať Narcissu. Ona mala rada rôzne večierky, ale tieto k ním nepatrili. Okrem toho pozvanie nikdy nedostal ani Lucius Malfoy, tak čo by tu jej roztomilá sestrička vôbec robila?

Zaujímavosťou bolo, že profesor nemal obľúbencov iba zo svojej fakulty, ale aj z ostatných. Andromeda sledovala Pandoru Moonovú, ktorá si na prsty natáčala svoje vlasy a pritom pojedala puding. Už druhý mimochodom. Vyzerala, akoby bola v inej dimenzii a nič by ju z nej nemohlo vyrušiť.

Fabian a Gideon Prewetteovci z Chrabromilu sa tvárili, že počúvajú, ale v skutočnosti sa smiali na veciach, ktoré hovoril Yaxley. Títo dvaja boli naozaj známa dvojica. Dvojičky, veľmi veselí, zábavní a pritom skvelí študenti. Najviac excelovali v Obrane proti čiernej mágií a všetci vedeli, že ich ciele sú vysoké. Obaja sa chceli stať aurormi. Andromeda ich mala celkom rada.

Dvere na miestnosti sa otvorili a dnu vpadli dvaja chlapci. Andromeda sa okamžite zamračila, keď si všimla, že jeden z nich je Tonks. Naozaj začínala mať pocit, že ju prenasleduje.

„Ach, chlapci, tak ste nás našli," postavil sa Slughorn a vyzeralo to tak, že ich víta.

„Čo tu robí ten humusák?" uškrnul sa Yaxley.

„Pán Yaxley, správajte sa slušne," napomenul ho Slughorn. „Páni Tonks a Lovegood sú mojimi hosťami dnes. Len si sadnite chlapci."

Na veľké pohoršenie Andromedy si Ted Tonks sadol vedľa nej, lebo tam bolo voľne miesto. Lovegood si sadol vedľa svojej priateľky Pandory Moonovej, ktorá odtrhla zrak od pudingu a usmiala sa na neho.

„Páni Tonks a Lovegood dostali maximálny počet bodov na mojej hodine dnes odpoludnia. Tak majú čestné pozvanie. Som veľmi zvedavý, ako sa zajtra ráno bude dariť vám, pán Yaxley," stále sa ich zastával Slughorn.

Ted Tonks sa usmial na Andromedu a ona mu iba kývla na pozdrav. Prehrabovala sa lyžičkou v pudingu, kým Yaxley dopovedal tú nudnú historku o svojom strýkovi. Stále sa jej zatvárali oči a hlava jej takmer odkvicla. Kiežby ich už Slughorn prepustil, pretože túžila iba po svojej teplej posteli.

„Tak pán Tonks, povedzte nám niečo o vašej rodine," obrátil sa Slughorn k nemu, keď Yaxley konečne skončil. „Čo robia vaši rodičia?"

„Moji rodičia sú muklovia," povedal Tonks automaticky. „Matka je profesorka na muklovskej základnej škole a otec policajt."

„Policajt?" rozľahlo sa miestnosťou. Ani samotná Andromeda netušila, čo je to za povolanie.

„Muklovskí strážcovia zákona," odvetil Tonks celkom pobaveným tónom. „A ešte mám dvoch starších bratov."

„Zaujímavé," sledoval ho Slughorn, „vskutku zaujímavé. Takže muklovia majú svojich strážcov zákona?"

„Prirodzene," potvrdil Tonks.

„A čo vyučuje vaša matka?"

„Anglickú literatúru," povedal Tonks.

„Och, to je výborne!" Slughorn spojil ruky, akoby chcel zatlieskať. „Zaujímavé. Rád sa o vašej rodine dozviem čo najviac, pán Tonks."