Inside your heaven [HP Fanfiction]

34. V nebi tam sa už nemusíme stretnúť

"Človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľov." (Francis Bacon)

Celú noc silno snežilo a Ted sa celý čas prevaľoval na posteli. Niekoľkokrát bol do detskej izby skontrolovať Nymphadoru, či pokojne spinká a tak isto sledoval aj Andromedu. Nemala pokojný spánok, videl to a cítil to. Prebrala sa, keď ju striaslo a pozrela sa na neho.

„Zlý sen?"

„Neviem, nepamätám sa," odvetila mu. „Prečo si hore?"

„Nemôžem spať," odvetil jej on. „Donesiem ti vodu?"

„Ďakujem," prikývla a usmiala sa.

Ted zbehol do kuchyne, z kútika pustil studenú vodu a priložil k nemu pohár. Keď bol plný, zatvoril kútik a vybehol hore na poschodie. Andromeda stála pri okne a sledovala aká fujavica je vonku.

„Dromeda," oslovil ju.

Otočila sa a vzala si od neho pohár s vodou a napila sa. „Pozri, ako sneží," ukázala von oknom. „Všetko je také biele, že ledva vidno, čo sa po toľkým snehom nachádza. Mali by sme ísť spať."

Ted prikývol. Nebolo najvhodnejšie zdôveriť sa jej, že nemá dobrý pocit. Nevedel to opísať, proste cítil niečo zlé vo vzduchu. Andromeda položila pohár na nočný stolík a vrátila sa do postele. On si ľahol k nej a chytil ju za ruku. Do pár minút jeho manželka opäť zaspala. On však bdel skoro až do rána.

***

Andromeda ráno urobila raňajky a potom sa hrala s Nymphadorou s bábikami. Ted si potreboval niečo vypracovať do práce, tak ho chceli nechať samotného a v tichu. Hrali sa na poschodí v detskej izbe.

To hranie jej dnes nejako veľmi pripomenulo hranie sa s Narcissou a Bellatrix, keď boli menšie. Nymphadora sa do toho vložila ako každé dieťa a jej na okamih veľmi pripomenula Narcissu. Pichlo ju v srdci pri myšlienke na mladšiu sestru, ktorá jej povedala, že ju nikdy viac nechce vidieť. Nikdy ju to neprebolí, to si bola istá.

Malá si sadla k bábikám a menila vlasy podľa nich. Andromeda sa na ňu usmiala. Jej dcérka bola vážne výnimočná a ona z nej bola taká nadšená. Nymphadora sa postavila na nohy a utekala si zobrať ešte jednu bábiku. Andromeda ju videla už na zemi, ale tento raz jej dcérka nebola taká nemotorná ako inokedy. Pousmiala sa.

„Dromeda," Ted strčil hlavu do detskej izby. „Niečo sa stalo a môžeš na chvíľku?"

„Hneď sa vrátim, áno?" usmiala sa na dcérku. „Pekne sa hraj a dávaj pozor."

„Dobre," prikývla.

Andromeda zišla dole po schodoch do kuchyne. Ted sedel na stoličke a hlavu mal zloženú v dlaniach.

„Čo sa stalo?" spýtala sa ho.

Pozrel sa na ňu a ona si všimla, že plače. „Dromeda, ja..."

„Ted! Čo sa stalo?" zúfalo sa ho spýtala, keď si všimla, že neprestal plakať. Práve naopak, slzy sa mu valili z očí a ona nevedela, čo sa deje. Cítila takú neistotu a strach.

„Dromeda," postavil sa zo stoličky a chytil ju za ruku. „Artur mi poslal list. Je to veľmi vážne. Včera večer napadli smrťožrúti Fabiána a Gideona."

„A?"

„Sú mŕtvi, Dromeda," rozplakal sa ešte viac.

„Nie!" Andromeda sa musela chytiť kuchynského stola, inak by sa zosunula k zemi. „Fabián a Gideon? Najlepší aurori na svete sú mŕtvi?"

„Smrťožrúti boli v presile, boli tam štyria a oni boli len dvaja," Ted jej rozprával všetko z Arturového listu a jeho hlas sa triasol.

Andromeda sa rozplakala tiež. Fabiána a Gideona mala tak veľmi rada. Ešte včera boli obaja tu. Ona sa zhovárala s Fabiánom. Sľúbil jej, že sa čoskoro uvidia. Pomyslela na Molly, na ich sestru, ktorá ich oboch potrebovala a na všetkých ich drobných synovcov. Triasla sa a srdce jej bilo. Nemohla tomu uveriť. Vo svojom živote si už prežila veľa zlých vecí, dokonca oplakala aj smrť svojej matky, ale Fabián a Gideon boli skutoční priatelia. Boli jej veľkou súčasťou. Nevedela, či sa s tým niekedy vyrovná.