Inside your heaven [HP Fanfiction]

25. Mimoriadna legálna odborná kategória

„Najväčšie šťastie, ktoré ťa môže stretnúť, je to, že si nájdeš oddaného priateľa. Toto bohatstvo však môžeš uchrániť len tým, že si tento poklad ukryješ v srdci a budeš si ho vážiť viac ako vlastný život." (Konfucius)

Nastal týždeň skúšok. Siedmakom sa parilo z hláv. Andromeda sa na všetko poriadne učila, preto sa jej zdalo, že tie skúšky ani nie sú také ťažké. Samozrejme, že boli otázky, ktoré ju poriadne potrápili, ale inak bola celkom spokojná. Dúfala, že to nie je len pocit, ale že naozaj skúšky zvládla najlepšie, ako vedela.

Ešte ju však čakala Transfigurácia, čo bola posledná skúška. Priscilla bola zo skúšok celkom rozčarovaná. Po skúške z Elixírov sa rozplakala, lebo jej elixír nemal zelenú farbu, ale tmavomodrú. Andromeda sa ju snažila upokojiť, že to nevadí, že aj tak určite dostane nejaké body, lebo určite postupovala správne, len niekde niečo musela vynechať. Priscilla sa však aj tak rozplakala a celý večer strávila zatvorená v izbe, kde sa učila na ďalšie predmety.

Ted vyzeral byť pokojný, keď písal písomky. Občas ho sledovala, keď uvažovala nad odpoveďou. Po každej skúške sa na ňu usmial, lebo tam bolo priveľmi veľa ľudí a oni dvaja nechceli, aby ich niekto videl. Zvykli sa však večer stretnúť v knižnici a prebrať skúšky. Ted bol spokojný, učil sa najlepšie, ako vedel a tak dúfal, že napísal, čo najviac.

Xenophilius a Pandora na tom boli podobne. Ani jednému učenie problém nerobilo, patrili medzi najlepších študentov. Pandora dokonca bola najviac pokojná, testy odovzdávala ako prvá a spokojne opustila Veľkú sieň.

Fabián a Gideon, ktorým šlo najviac o dobré známky, pretože sa túžili stať lovcami čiernych mágov, mali zo skúšok celkom obavu, ale keďže obaja boli veľmi šikovní, inteligentní, na koniec aj oni vyzerali byť so svojimi odpoveďami spokojní. Fabián často po skúškach utešoval vystrašenú Priscillu a snažil sa ju presvedčiť, že skúšky určite urobila. Nemusí mať predsa najlepšie známky, aby prešla. Priscilla mu očividne chcela veriť, ale aj tak bola nepokojná a smutná. Chcela to už všetko mať za sebou a vedieť výsledky.

Andromeda bola v knižnici, hľadala si ešte nejaké informácie ku skúške z Transfigurácie. Vždy mala tento predmet rada, lebo ho vyučoval profesor Dumbledore a považovala ho za najlepšieho učiteľa. Profesorka McGonagallová bola trocha iná. Oveľa viac prísnejšia a menej vľúdnejšia, ako bol on. Aj tak ju však považovala za veľmi múdru a inteligentnú. Naďalej mala tento predmet veľmi rada a naozaj jej šiel aj pod jej vedením. Vždy, keď sa jej niečo podarilo ako prvej, ju profesorka odmenila úsmevom. Andromeda mala pocit, že je snáď jediná zo Slizolinu, na koho sa profesorka kedy usmiala a koho odmenila aj nejakými bodmi. Obľúbili si jedna druhú. Hoci si Andromeda myslela, že jej profesor Dumbledore na hodinách bude veľmi chýbať, profesorka McGonagallová bola naozaj jeho dokonalou náhradou. Okrem toho ako riaditeľa ho aj tak vídavala každý deň.

„No tak, kráska, už sa neuč, aj tak si v Transfigurácií najlepšia," prisadol si k nej Ted, ale ešte predtým ju pobozkal do vlasov.

„Keby som sa neučila aj posledné hodiny, asi by som sa necítila, že som tomu obetovala všetok svoj čas," odvetila po pravde. Nevedela len tak nečinne celý večer sedieť, potom ísť spať a ráno písať skúšku.

„To poznám. Okrem toho Xeno hovorí to isté. Sedí zatvorený v našej spálni so Zeusom na kolenách a premieňa ho na kanvicu a potom zase späť. Chudák Zeus," rozprával jej Ted a pritom sa usmieval.

„Veru, chudák," zasmiala sa Andromeda a pritom si predstavila vystrašeného Zeusa, ktorý je chvíľku kocúr a chvíľku kanvica. Vedela si predstaviť Xenophiliusa, ako na neho mieri prútikom a vyslovuje zaklínadlo. Naozaj sa musela nad tým zasmiať.