Inside your heaven [HP Fanfiction]

24. Plány do budúcnosti

„Som pesimista pre prítomnosť, ale optimista pre budúcnosť!" (Wilhelm Busch)

Ešte stále sa nemohla spamätať z toho, že ju požiadal o ruku. Cítila sa taká šťastná, tak skutočne živá a zamilovaná, ako ešte nikdy v živote. Momentálne vôbec neuvažovala nad tým, že jej rodina s tým nikdy nebude súhlasiť a že to vyvolá iba samé problémy. Nič z toho teraz pre ňu neexistovalo, iba zasnúbenie s Tedom Tonksom. Ona mala teraz prihlúply úsmev na tvári, srdce jej splašene bilo a nič nemohlo byť už lepšie ani krajšie. V tejto chvíli bol svet proste dokonalý, plný lásky a spokojnosti. Nič mu nechýbalo, tak ako nič nechýbalo im dvom.

Keď sa o niečo neskôr vrátili do Rokfortu, obaja nadšení nielen z toho krásneho domčeka, ktorý dostali, ale hlavne zo svojich zásnub, bolo už celkom neskoro. Ani jeden z nich nechcel, aby Aurora mala problémy a tak sa rozlúčili bozkom (dosť dlhým) a každý sa pobral do svojej klubovne.

„Kde si toľko bola, už hodinu tu na teba čakám," prekvapila ju Priscilla, len čo vošla do izby s úsmevom na tvári. „Čo sa tak tváriš? Andy, čo sa stalo? Čo?" Jej najlepšia priateľka bola riadne nedočkavá.

„Ted a ja sme boli so strýkom Alphardom," odvetila jej Andromeda.

„Kde?"

„Pozrieť jeden domček," pokračovala.

„Aký domček?" Priscilla na ňu hľadela, prebodávala ju pohľadom, jednoducho potrebovala okamžite nejaké odpovede.

„Strýko Alphard nám daroval domček. Samozrejme, že sme najprv nesúhlasili, ale potom nás prehovoril. Ted mu však sľúbil, že mu vráti peniaze, len čo začne pracovať a ten domček mu splatí, lebo inak by sa cítil hlúpo, keby na dom nezarobil sám," rozprávala jej Andromeda.

Priscilla zatlieskala a nadskočila. Úsmev sa jej pohrával na tvári a s výskotom skríkla: „To je proste perfektné. Takže máte dom?"

„Áno a je nádherný. Nie je moc veľký, ale má veľkú verandu a krásnu záhradu. Je dokonalý, Pris," vravela jej ďalej, „ale to nie je všetko."

„Nie? Čo ešte? Čo?" Priscilla bola nedočkavá.

„Pozri," Andromeda jej strčila ruku pred tvár.

„Merlin!" Jej najlepšia priateľka práve stratila všetky slová. Priscilla, ktorá za každých okolností mala čo povedať, teraz iba nemo hľadela raz na prsteň a raz do Andromediných očí.

„Požiadal ma o ruku, Pris a ja som súhlasila!" Andromeda to povedala tak šťastne, akoby sa celý svet s ňou tešil.

„Merlin!" zopakovala Priscilla.

„To je všetko, čo povieš?"

„Nie," zasmiala sa Priscilla. „Andy, to je jednoducho úžasné. Ten prstienok je prekrásny. Ted má vážne vkus. Úplne ťa odhadol. Ani nevieš, ako sa s tebou teším, priateľka moja," okamžite ju objala. „Prajem ti všetko šťastie sveta, Andy. Všetko, všetučko."

„Ach, ďakujem, Pris, myslím, že si jedná z mála, kto sa z toho bude tešiť," povädla trocha Andromeda.

„Andy, teraz na to nemysli. Si zasnúbená. Ted ťa neskutočne miluje. Musíš byť veľmi šťastná a nie smutná, áno?" pozrela sa jej Priscilla do očí. „Žiadne výčitky, užívaj si to. Keď sa vydáš za Teda, budeš naozaj skutočne šťastná a ty to dobre vieš. Nemysli už na nič iné. Viem, že to bude ťažké opustiť rodinu a Cissy hlavne, ale nemôžeš si nechať utiecť príležitosť byť šťastná a nie smutná celý svoj život. Ted a ty to je proste dokonalosť."