Inside your heaven [HP Fanfiction]

27. Nič sa nezaobíde bez strát

„Životná skúška k nám nikdy neobráti tú tvár, ktorú sme očakávali."(Francois Mauriac)

Andromeda vyšla z tajnej chodby. Ocitla sa uprostred lesa, ktorý mali za záhradou. Neotáčala sa, rýchlo si pomyslela na miesto a odmiestnila sa.

Nohami dopadla do záhrady. Kufor spadol vedľa nej. Zapotácala sa, ale nakoniec sa udržala na mieste. V očiach ju pálili slzy.

„Andromeda," utekala k nej Aurora. „Andy, dievčatko."

„Teta," Andromeda ju silno objala. Tak veľmi potrebovala niečie objatie. Po tvári jej stekali nové slzy a srdce jej stále veľmi bilo. „Bolo to hrozné. Môj otec sa správal ako šialený. Chcel zaútočiť na matku, ktorá ma bránila. Keby tam nebol prišiel strýko," spustila.

„Kde je Alphard?"

„Stále tam. Snažil sa zdržať otca, aby mi mama pomohla ujsť," vravela Andromeda a pocítila výčitku svedomia. Strýko jej pomohol, ale doteraz sa nevrátil a ona začínala mať strach. Pozerala sa do tváre svojej tety, na ktorej sa značil nepokoj.

„Poď dnu, urobím ti čaj. Pošleš list Tedovi a počkáme na Alpharda," chytila ju za ruku a pomohla jej dostať sa do domčeka. Andromeda kráčala priamo k stolu a sadla si na stoličku. Aurora jej podala vreckovku a ona si zotrela slzy.

„Mám strach, teta," šepla.

„Druella ti pomohla ujsť?"

„Áno," šepla Andromeda znova. „Povedala mi, že som ju sklamala, ale že mi pomôže. Pretože ma nechce vidieť smutnú. Vravela, že som bola vždy iná a že ona chápe, čo je to láska. Nuž dodala aj to, že nikdy nemôžem byť šťastná s človekom, ktorý je taký odlišný od nás."

„To je hlúposť," zamračila sa Aurora.

„Viem," prikývla Andromeda. „Mám strach o strýka."

„Alphard sa o seba postará," riekla Aurora, „zažil už aj horšie veci. Cygnus môže byť akokoľvek nahnevaný, neublížil by mu. Je to jeho brat!"

„Na tom nezáleží!" vyhŕkla Andromeda. „Ani Belle nezáleží na tom, že som jej sestra."

„Čo sa stalo, Andromeda?"

Andromeda sklopila zrak. Sledovala čiernu škvrnu na ružovom obruse. „Použila na mňa Cruciatus," povedala veľmi potichu.

„Čože?" Aurora nahnevane nadskočila a pozrela sa na dievčinu pred sebou. „Andromeda, čo to hovoríš?"

„Myslím to vážne," pozrela sa jej Andromeda do očí, „použila ho na mňa. Nikdy som nezažila väčšinu bolesť. Fyzickú. Psychickú prežívam práve teraz. Kvôli nej a otcovi. A aj kvôli Cissy. Povedala, že viac nie sme sestry, vraj som si vybrala Teda. Prečo nechápe, že som si nevybrala medzi ňou a Tedom? Ja Cissy zbožňujem, chcem byť súčasťou jej života a chcem, aby ona bola súčasťou toho môjho."

„Je to zložité, Andy. Tvoja sestra je veľmi mladá, je zaslepená rodinou. Myslí si, že ju Bellatrix opustila a teraz si ju opustila aj ty. Narcissa si uvedomí, čo je dôležité, keď dospeje a som si istá, že sama ťa vyhľadá," vravela jej Aurora a potom jej podala pergamen a brko. „Napíš Tedovi, nech príde sem a nech zoberie aj bratov Prewettovcov a pán Lovegooda. Možno sa nám všetci zídu."

„Prečo?"

„Treba dostať Tedovú rodinu do bezpečia skôr, ako ju nájde tvoj otec," povedala jej Aurora priamo. Nebol dôvod klamať, zamlčovať. Bolo dôležité vyriešiť nejako túto situáciu.