Inside your heaven [HP Fanfiction]

3. Raz som zbadal dievča

„Láska je láskou až vtedy, keď nečaká, že bude tiež milovaná."(Antoine de Saint-Exupéry)

V sobotu ráno Priscilla oznámila Andromede, že Yaxley predsa len pôjde s ňou do Rokvillu. Žiadala ju, aby sa pridala, ale na to nemala náladu. Narcissa sa zase chystala so svojimi priateľkami, ktoré Andromeda nemala veľmi v láske a ešte k tomu tajne dúfala, že narazí na Luciusa.

Andromede sa nechcelo ísť samej a tak sa rozhodla, že do Rokvillu jednoducho nepôjde. Pôjde si do knižnice pre nejakú knižku a bude si čítať. Porobí si nejaké eseje na vyučovanie. Jednoducho ten deň nejako zabije.

Hrad bol prázdny, keď sa konečne dostala von z klubovne. Počkala, kým všetci odídu. Zamierila do knižnice, prehodila pár slov s madam Pinceovou a vzala si jednu knižku. Keďže vonku bolo pekné počasie, rozhodla sa, že si pôjde čítať pod strom k jazeru.

Rozložila si deku, vyzula si topánky a sadla si do tieňa. Otvorila knihu a začítala sa. Okolo nej poletoval hmyz, lebo vonku práve všetko kvitlo, ale ona to ignorovala, lebo kniha ju zaujala. Bola o zakladateľoch Rokfortu a ona rada čítala rôzne životopisné príbehy. Prekvapivo najviac sympatizovala s Bystrohlavovou. Prišla jej správna a spravodlivá. Jej nápady ju vždy nadchýnali. Toľko pre Rokfort urobila.

Andromeda zaklapla knihu, lebo jej ostalo veľmi teplo a šla si trocha ovlažiť nohy do čierneho jazera. Stála na brehu, nohy mala vo vode, ktorá bola celkom studená, ale jej to nevadilo. Konečne sa trocha schladila. Hľadela pred seba, na stromy, na pokojnú hladinu jazera a potom sa zľakla, pošmykla sa a spadla celá do vody.

Príčinou bolo, že ju niekto oslovil. „Hej, Dromeda!" A práve preto, že sa zľakla, potkla sa.

Teraz počula iba veľký smiech. Pozviechala sa z vody a celé šedé šaty mala úplne mokré. Aj vlasy. Všetko. A on tam iba stál a stále sa smial. Nie, aby jej aspoň pomohol.

Venovala mu veľmi zamračený pohľad a potom si uvedomila, že sa prestal smiať. Najprv si myslela, že to je preto, lebo sa jej zľakol, ale potom, keď si všimla, ako si ju prezerá od hora až dole, došlo jej, že to je preto, lebo šaty jej presvitajú. Jej prútik však ležal na deke spoločne s knihou.

„Okamžite sa otoč!" prikázala mu.

Ted Tonks sa znova zasmial. Vybral svoj prútik z nohavíc a veľmi rýchlo jej usušil šaty, aj vlasy. Prekvapená Andromeda ostala v šoku a stále ostala stáť na brehu jazera.

„Prečo nie si v Rokville?" spýtal sa jej.

„Prečo tam nie si ty?" odvetila mu otázkou.

„Pýtal som sa prvý," pripomenul jej.

„Pretože, skrátka Pris šla s Yaxleym a moja sestra s tou partiou svojich otrasných kamarátok a Malfoyom. Tak samej sa mi nechcelo," kapitulovala a povedala mu svoje dôvody.

„Ja som nešiel kvôli Emmeline," odvetil jej Ted a podal jej ruku, aby mohla konečne vyjsť z jazera. Dovolila mu, aby jej pomohol a potom odišla na deku, kde si obula svoje topánky, lebo jej začínalo byť chladno na nohy. Prisadol si k nej a pokračoval. „Prenasleduje ma na každom kroku, tak som si vymyslel, že si potrebujem urobiť úlohu."

„Veď je pekná, čo sa ti nepáči?"

„Pekná možno, ale riadne otravná," povedal jej Tonks. „A čo ty? Teba neprenasledujú nápadníci?"

„Veľmi smiešne," zamračila sa na neho. „Nie," povedala po chvíľke ticha. „Ja som predsa divná Andromeda. Mierumilovná sestra drsnej Bellatrix a krásnej Narcissy. Som tá prostredná, tá bezvýznamná. Ničím zaujímavá!"