Inside your heaven [HP Fanfiction]

16. Opäť na Rokforte

„Túžiť po láske je ten najkrajší dôvod k žitiu." (Gavril Romanovič Deržavin)

Byť znova na Rokforte bolo také oslobodzujúce. Nikto ich nekontroloval, boli so svojimi priateľmi a všade bolo počuť smiech a veselú náladu.

„Čo sa vlastne stalo doma?" spýtal sa jedného večera Ted svojej vyvolenej. Sedeli spolu v knižnici a vypracovávali si prvé domáce úlohy. „Povedala si mi, že mi to povieš osobne."

„Stalo sa toho celkom veľa, Ted," odvetila mu a dopísala vetu do domácej úlohy. „Najprv sa niečo stalo na plese Malfoyovcoch a potom som niečo zistila ohľadom mojej matky."

„Ak o tom nechceš hovoriť, tak to rešpektujem, ale ak by si chcela, tak vieš, že môžeš," usmial sa na ňu a načiahol sa za jej rukou. Stisol jej ju, aby svojim slovám dodal význam, že sa naozaj môže na neho vo všetkom spoľahnúť.

„Bellatrix v manželstve trpí," prehovorila Andromeda potichu. „Viem to, Ted. Bola chladná, bez života, bez duše, ako nejaký stroj. A potom na plese, šla som sa prejsť. Počula som, že sa hádala s Rodolphusom a nechcela ho poslúchnuť a on, on," hlas sa jej triasol. „Použil Cruciatus."

Ted na ňu hľadel, nevedel, čo povedať. Čakal na to, ako to bude pokračovať. Len znova stisol jej krehkú ruku.

„Myslela som, že tie kliatby sú vážne zakázané, ale neobjavilo sa žiadne Ministerstvo, aby ho zaviedlo do Azkabanu. Ona veľmi kričala," Andromede po tvári tiekli slzy. „V noci sa budím, lebo počujem krik. Nikomu som to nepovedala, Ted, lebo som mala strach. Si prvý človek, ktorému to hovorím. A stále mám veľmi strach."

Vyčaroval jej hodvábnu vreckovku a podal jej ju. Andromeda si utrela vlhké oči a tiež aj líca.

„Dromeda, to ma fakt hrozne mrzí, že si bola svedkom niečoho, tak ohavného," vravel jej Ted. „Pamätám si Lestrangea zo školy a bol krutý. Chlap, čo však ubližuje žene, nie je chlap, je to zbabelec a chudák. Ale myslím, že tvoja sestra je silná osobnosť a zarazí mu tieto praktiky. Nemám pocit, že by tvoja sestra si nechala takto skákať po hlave."

„Ty ju nepoznáš, nie tak ako ja," povedala mu.

„To možno nie, miláčik," smutne sa na ňu usmial.

„A nepoznáš etiketu. Keď sa raz vydáme, musíme počúvať svojho manžela," vravela mu Andromeda. „Ona ho nechcela poslúchnuť, tak ju trestal. Možno by bolo lepšie, keby ho počúvala."

„Počuješ, ako zvrátene to celé znie?" spýtal sa jej.

„Áno," prikývla. „Máš pravdu."

„Dromeda, vážne ma to šialene mrzí, že si bola svedkom niečoho takého. Možno si to mala povedať rodičom, ale osobne si myslím, že to vedia," smutne ju pohladil po líci.

„Požiadala som mamu, aby dala na Bellatrix pozor. Myslím, že mama to tuší, že niečo nie je v poriadku. A vieš čo, prikývla a potom ma objala. Nikdy ma neobjala," vravela mu troška šťastnejšie. „Bolo to také zvláštne, nuž bola som v tej chvíli vážne šťastná."

„To je skvelé, miláčik."

„Lenže potom som sa dozvedela niečo smutné," pokračovala Andromeda. „Počúvala som za dverami hádku svojich rodičov. Moja mama, keď bola mladá, keď nás ešte nemala tak bola zaľúbená do záhradníka v ich dome. Bol muklorodený. Mamin otec na to prišiel a zabil ho a potom ju donútil, aby sa vydala za otca. Bez lásky."

Ostalo medzi nimi ticho. Andromeda sa znova rozplakala a pritom si utierala slzy vreckovkou. Ted spracovával všetko, čo mu povedala. Stále ju držal za ruku. Teraz ju po nej hladil, aby sa upokojila.