Inside your heaven [HP Fanfiction]

37. Vážená slečna Nymphadora Tonksová

„Ako možno darovať šťastie? Moja odpoveď znie: zrušte autoritu. Nechajte dieťa, aby bolo samé sebou!" (Alexander Sutherland Neill)

„Čo to vravíš, Ted?" Andromeda na neho neveriacky hľadela. Počula meno človeka, ktorý je za to všetko zodpovedný, ale akosi to nechcela prijať.

„Je mi to veľmi ľúto, Dromeda, ale on ich zradil. Sirius zradil Potterovcov. Sirius pracoval pre Veď-Vieš-Koho. Okrem toho ho už chytili. Zabil za bieleho dňa na ulici až dvanásť muklov a jedného čarodejníka – Petra Pettigrewa."

„Nie, Ted, to nie je možné. Pettigrew bol tiež jeho priateľ, rovnako ako James Potter! A ten malý chlapček, Harry, bol jeho krstným synom. Ted, to proste nie je možné!" bránila sa tomu Andromeda.

„Niekedy nás zradia tí, od ktorých to najmenej čakáme," šepol Ted smerom k nej.

„Ale to nie je možné," zopakovala znova zúfalo Andromeda a jej oči sa začali plniť slzami. „Nemôžem proste tomu uveriť. Sirius vždy rozprával o svojich priateľoch pekne. On nemohol byť ako zvyšok mojej prekliatej rodiny a zapliesť sa s Tým-Čoho-Netreba-Menovať."

„Očividne sa to z nejakého dôvodu stalo," povedal Ted smutne a zložil noviny na stôl. Chcel objať svoju ženu, ale ona urobila krok dozadu, čím mu jasne dala najavo, že teraz objatie nepotrebuje.

Vybehla na verandu. Snežilo. Objala sa rukami a pozrela na to, ako snehové vločky pokrývajú celú ich záhradu. Nemohla uveriť tomu, že Sirius, ktorý bol vždy hrdý na to, že nie je ako ostatní z ich rodiny, by mohol urobiť niečo také. Okrem toho si jasne spomínala, ako dobre vždy hovoril o svojich priateľoch. Nuž posledné mesiace sa sotva ukázal, často spomínal nejakú prácu, o ktorej jej nechcel nič povedať. Bol roztržitý a občas aj dosť zbitý a unavený. V listoch bol strohý.

Andromeda stála na verande a postupne prijímala fakt, že človek, ktorý jej bol tak veľmi blízky pracoval pre temného čarodejníka a ešte aj spôsobil takú veľkú tragédiu, že tomu čarodejníkovi dovolil, aby z jedného malého chlapčeka urobil sirotu.

V ten novembrový večer sa Andromeda Tonksová opäť zaprisahala, že nechce mať s rodinou Blackovcov nikdy nič viac spoločné.

***

Nuž svet sa zmenil. Po páde Toho-čoho-netreba-menovať sa všetko zmenilo. Svet sa znova stal miestom, kde všetko rozkvitalo. Čarodejnícky svet sa postupne spamätával z vojny.

Teda v práci povýšili a Andromeda sa už prestala toľko báť, keď ráno odchádzal do práce. Z čoho bola úprimne rada, lebo vždy bola dosť nešťastná.

Odsúdili pár smrťožrútov, verných stúpencov temného čarodejníka. Andromedu na okamih striaslo, keď sa v novinách objavila fotografia jej sestry Bellatrix, ktorú odsúdili na doživotie za uvalenie kliatby Cruciatus na aurora Franka Longbottoma a jeho manželku Alice. Za ten istý čin odsúdili aj manžela Bellatrix Rodolphusa Lestrangea a aj jeho brata Rabastana a mladého Bartyho Croucha, syna významného úradníka na Ministerstve mágie.

Andromeda hľadela na fotografiu svojej sestry. Fotografia musela byť súčasnejšia, pretože na nej sestru sotva spoznávala. Bellatrix bola v tvári veľmi bledá, bola vychudnutá a tmavé vlasy mala dlhšie ako obyčajne a črty tváre vystúpenejšie. Andromeda nevedela, čo cíti. Či sestru ľutuje, že ju odsúdili, alebo či je s tým rozsudkom spokojná. Pozrela sa na fotografiu aurora Franka Longbottoma celkom mladého muža s manželkou Alice, ktorá mala sotva vyše dvadsať rokov. Najhoršie na tom bolo, že na rukách držala asi ročného chlapčeka. Pod fotografiou sa písalo, že obaja aurori sú u Sv. Munga za trvalé narušenie mysle a o malého Nevilla sa bude starať jeho stará mama. Andromede po tvári tiekli slzy. Nemohla pochopiť, akoby jej sestra mohla niečo tak ohavné vykonať. Neľutovala ju, bola rada, že je zatvorená niekde ďaleko.