Inside your heaven [HP Fanfiction]

11. Je viac ľudí, ktorým na vás záleží

„Človek je spisovateľom vlastnej knihy, ktorá sa volá život. Záleží len od fantázie človeka, aký bude jej príbeh." (Lukáš Koribský)

„Čože?" Priscilla prekvapene hľadela na Andromedu. „To si vážne povedala?"

„Áno, povedala som to!" zopakovala Andromeda už po tretíkrát, lebo Priscilla stále odmietala uveriť tomu, že by bola schopná utiecť po škole s Tedom.

„Vidno, že si zamilovaná," zasmiala sa jej najlepšia priateľka a zjavne veci už pochopila. „Keď je človek zamilovaný, tak rozhodne nepoužíva rozum."

„A tým chceš čo povedať?" spýtala sa jej Andromeda a ruky si zložila na prsiach. Samozrejme, že sa nehnevala za to, čo jej Priscilla povedala, iba sa tvárila, že sa mierne urazila.

„Nič, Andy," zasmiala sa Priscilla. „Iba toľko, že jednoducho viac premýšľaš srdcom a to je milé. Nemyslela som to v zlom. Som za teba šťastná, to vieš. Len jednoducho si neuvedomuješ, čo by sa stalo, keby si to naozaj urobila."

„Vydedili by ma, no a?"

„Kiežby len to," zhodnotila Priscilla. „Som rada, že si našla Teda, vážne."

„Prečo mám pocit, že sa mi snažíš povedať, že som hlúpa, ak s ním chcem po škole utiecť?"

„Uznaj, je to troška hlúpe," sklopila zrak Priscilla a hľadela do zeme.

„Ja nie som hlúpa," povzdychla si Andromeda. „Lenže viem, že s Tedom byť nemôžem. Nie za daných okolností. Tak aké mám možnosti?"

„Rada by som ti pomohla, Andy, ale ja vážne neviem," úprimne sa na ňu pozrela. „Je to romantická predstava, ako utekáš s Tedom," pousmiala sa.

„Máš pravdu, neuvažujem triezvo. Som zbláznená do Tonksa a vymýšľam hlúposti, ja..."

„Si iba zamilovaná," usmiala sa na ňu Priscilla. „A vieš, ako to býva v tých knižkách? Bojuj o svoju lásku a svoje šťastie. Uteč, ak musíš utiecť a podobne."

„Ach, Pris," Andromeda si sadla k nej na posteľ a Priscilla ju objala. „Nikdy by som nepovedala, že sa mi toto môže stať. Že sa dokážem až tak zamilovať."

„Ted je skvelý, vážne, Andy," vravela jej Priscilla. „Zbožňuje ťa. Pravdepodobne sa pre neho oplatí riskovať."

„Myslíš?"

„Určite áno. A ja ti pomôžem. Ak raz budeš musieť utiecť, ja ti pomôžem," sľúbila jej najlepšia priateľka.

Andromeda sa na Priscillu usmiala. „Som rada, že ťa mám, Pris."

„Ja viem," zasmiala sa.

„Ach, ty," zasmiala sa aj Andromeda. „Poďme spať."

„Veru, som hrozne unavená," zazívala Priscilla. „Ale ešte ti musím povedať o Fabiánovi."

„O Fabiánovi Prewettovi?"

„Poznáš iného?"

„Nie, ja len, čo je s ním?"

„Je to namyslený idiot, ale je to krásny idiot," vravela Priscilla. „Ostaň spať v mojej posteli, Andy, ako keď sme boli menšie," žiadala ju.

„Tak fajn," prikývla Andromeda.

Obe dievčatá si ľahli do postele. Priscilla ich prikryla perinou až po hlavu a vzala do ruky svoj prútik. „Lumos!" šepla a pod perinou bolo zrazu veľa svetla.