Dangerous Dancer

3. Deň D

Celú noc som nemohla spať. Zobudila som sa asi o 6:00 aj napriek tomu, že som spala v najpohodlnejšej posteli na svete. Stále nechápem ako sme to mohli dostať zadarmo. Naposledy som bola takto nervózna pred 2 rokmi keď som šla na vystúpenie do talentovej súťaže, kde si ma vlastne všimli baby. Odvtedy som členkou skupiny Niñas Traviesas. Áno, všetko po španielsky. Polovicu z nás tvoria Španielky, ostatné sú Talianky a ja, čierna ovca rodiny, som Slovenka.

Pomaly som sa vyšuchtala z postele a šla sa pripraviť. V kúpeľni som na seba hodila ľahkú omietku, ktorá sa skladala zo špirály, korektoru a silno fialového rúžu. Zrkadlo som mala aj v izbe, ale tak zvyky nepustia. Po pás dlhé hnedé vlasy som si natočila a na boku zopla sponkou. Moja izba vyzerala ako po teroristickom útoku. Avšak to som útočila ja s mojím oblečením. Hodila som na seba čiernu áčkovú sukňu, čierno-biely kvietkovaný croptop a červené Vansky. Myslím, že som to zvládla celkom slušne.

Je 9:35 a o 10 tam máme byť. Idem za babami. "Čautee!", pozdravila som trochu neisto, keď sme sa všetky stretli na parkovisku. "Ideme?" Mali sme všetky hroznú trému. Ale ja asi najväčšiu. Nasadli sme do áut a ako tak sme podľa informácií recepčnej hľadali cestu. Po dlhom hľadaní sme našli TO miesto. Zovrelo mi žalúdok. Pane Bože, prosím ťa, nech sú to ženy.

Miestnosť bola v sivých odtieňoch a jedna strana bola vlastne zrkadlo. Nikde nikto. Zrazu sa otvorili dvere a vkráčali sem dve dievčatá. Odľahlo mi. Ani neviete ako. ''Ahojte. Vy musíte byť tá tanečná skupina, ktorú čakáme." Privítali nás a do mňa sa postupne uvoľňoval pocit šťastia. ''Áno, to sme my.'' Povedala milo Alice. ''Ja som Ana a toto je Catalina.'' Dodala sympatická kučeravá ryšavka a predstavila nám vysokú hnedovlásku s blond ombré. ''Chalani prídu o chvíľu, trochu sa zdržali.'' Chalani?! Čože?! Bože, prečo mi to robíš? Cítim závrat. Je mi zle. Začalo sa mi ťažko dýchať, Rosy si to všimla a začala ma ukľudňovať. Predsa sú to len ľudia, nemusím mať strach. Avšak akosi som nemala náladu byť v kontakte s nimi. Môj plán znie, že sa pekne krásne len zoznámim, prehodím pár slov a ďalej sa budem baviť s babami.

Do miestnosti vtrhli šiesti chalani . Ani som sa radšej nepozerala. "Čaute baby. Už sme sa vás nevedeli dočkať!" Hehe, ani my vás... "Takže. Ja som Tony. Toto je Andrés, Diego, León, náš nový Mišiak , Daniel a šéfinko dnes nepríde. Odišiel do Cádizu, viete, rodinné záležitosti." Žiadny stres. Som prekvapivo v pohode, netuším ako, ale nejako to zo mňa opadáva. Začali sme sa zoznamovať. Tuším ma všetci obišli. To je dobre. "Hej Anette. Nestoj tam len tak. Poď sa zoznámiť." Chytila ma za ruku Nadia a ťahala do stredu toho zhluku ľudí. "No poď kočka, čakáme len na teba." Vrhla som vraždivý pohľad na Diega, ktorému žiarili oči ako mne pri Starbuckse. So všetkými som si podala ruky, jeden božtek na jedno líčko, druhý božtek na druhé. Ako v stredoveku.. Šlo to celkom dobre, až pokým som neprišla k tomu poslednému...

Kriste...

Je mi ešte horšie..

Idem vracať...

Čo to do pekla...

Čo mám robiť?

A čo tu chce ON?!