Dangerous Dancer

7. Are you ready?

Konečne som ju dobehla. "Hej An, počkaj. Prečo som včera nemohla ísť s vami?" Zastavila som ju v strede cesty. Chvíľu sa tvárila, že nechápe, o čom točím, no potom jej to došlo. "My.. ehm.. No dobre. Riešili sme teba a Abrahama. Šušká sa, že spolu niečo máte." Založila si ruky na hrudníku. Nadvihla som jedno obočie a nahodila prekvapený výraz. "Stále ste spolu, vraj za tebou chodieva po večeroch. Priznaj si, Anette, že to vyzerá divne." A to oni odkiaľ vedia, že za mnou chodieva? Čo nás sledujú? "Dobre, priznávam, že by som si pomyslela všeličo. Ale ty si hádam nebudeš myslieť, že by sme naozaj spolu niečo mali." Naklonila som hlavu na jednu stranu. "Poznám ťa, ty by si si s ním len tak nezačala. Ale páči sa ti, však?" Šťuchla do mňa lakťom a spoločne sme sa zasmiali. "No hej, trochu." Neochotne som odvetila. "To je dobre, už som sa bála, že z teba bude mníška." Za toto by som ju niekedy najradšej zabila. Ale v niečom má recht.

Na skúšku som znovu meškala, no tentokrát nie sama. Museli sme sa s An už porozprávať. V miestnosti bolo celkom málo ľudí. Boli tam iba baby z našej skupiny, Diego a Michael. Nedalo mi to a musela som sa spýtať. "Kde sú všetci?" Poobzerala som sa po prázdnej miestnosti. "Dnes majú koncert. Abraham ti to včera nepovedal? Alebo ste na to nemali čas?" Ozval sa Michael. "Ty buď ticho, lebo o ten jazyk prídeš." Namierila som na neho prst a priala si, nech z neho vyletí otrávený šíp. Pristúpil bližšie ku mne a pošepkal mi do ucha. "Moja drahá, ale on má frajerku. Dávaj si pozor, aby si sa nepopálila." Žmurkol na mňa, no aj som ho len prepaľovala pohľadom. "Len nežiarli." Povedala som sladkým hláskom a odišla od neho čo najďalej. Ako som mohla chodiť s takým idiotom? Bola som taká hlúpa. Najradšej by som si za takúto kravinu strelila facku. "Ehm... myslím, že by sme mohli začať." Prerušil nás Diego, keď videl, že sa máme v zuboch. Pravdepodobne nás chcel ochrániť pred tým, aby sme si navzájom nevyrazili zuby. "Baby, máte už nejaké verše?" Nadhodil a poobzeral sa po prítomných. "Ja niečo mám, ale ešte to nie je hotové." Vyhlásila Nadia. "Som na tom rovnako." Povedala An a spolu s ňou ostatní. "A čo ty, Anette?" Nadvihol jedno obočie. Povedal to takým tónom, akoby narážal na to, že nemám na to čas a venujem sa radšej Abrahamovi. "Vlastne áno, pracovala som na tom včera večer." Hrdo som sa vyrovnala. Nemala som v pláne, aby si o mne myslel, že som padavka. "Á, tak ukáž." Zjavne som ho potešila. Vytiahla som z kabelky zošit so všetkými textami. Zachránil ma. Včera večer som nemala vôbec náladu písať. Vybrala som nejaký starší text, ktorý som písala možno pred rokom a hodila mu zošit. "Veľmi to ale do témy nezapadá." Upozornila som ho a on začal nahlas čítať. ''Feel so alive. I'm lost in your eyes, in your eyes." Zarazene na mňa pozrel a nadvihol obočie. Nepáči sa mu? Neviem to vyčítať z jeho tváre. "Play sweet love songs. This all night long, all night long." Jeho hlas začal naberať trochu pokojnejší tón. "Are you ready for a big day? Am I ready now to hear you scream my name? Are you ready for a new day? You got me going crazy so crazy tonight." Uznanlivo prikývol a nespúšťal oči z písmeniek. "Heart, skips a beat, so hard to breathe, so hard to breathe." Bojím sa, čo mi povie. Celá červená som sa odhodlala sa mu pozrieť do tváre. "Hm... nie je to zlé. Stačí k tomu pridať kvalitnú hudbu a máme prvú pieseň. Ale názov ma upútal, možno máme nový názov albumu. Čo poviete? Are you ready?" čakal na reakciu ostatných. "Podľa mňa je to super." Ozvala sa Alice. "Hej, je to fajn. Uvidíme, čo na to povie Abe." Pripojila sa An a už to prišlo. "Samozrejme. V prípade Anette nebude problém schváliť to." No nie, on si nemohol odpustiť tú poznámku. "Počúvajte, ja s Abrahamom nič nemám. Dopekla, to sa nemôžeme ani spolu baviť?" Rozhodila som rukami. "Prosím ťa, všetci vidíme ako sa na teba pozerá. A ten včerajšok." Dobre, neviem síce, čo znamenal včerajší bozk, no som si istá, že to malo aj svoj dôvod. A vôbec, prečo tam všetci boli nasáčkovaní a mňa s Abrahamom vynechali z tej debaty? "Ale to nemení nič na tom, že ja ho nechcem." Protestovala som ešte raz, no bolo to ako hrach o stenu hádzať. "Ale no. Len si priznaj, že ho vyzliekaš pohľadom." V mojich žilách mi začala krv silno vrieť. "Michael, ty drž pysk, nikto sa ťa na nič nepýtal!" Vyprskla som. "Ty vieš, že mám pravdu." Žmurkol na mňa, čím by ma dokonalo vyprovokoval, keby tam nebolí aj ďalší ľudia. Ten človek mi neskutočne pije krv. "Myslite si čo chcete, mne je to jedno. Ja viem, že medzi nami nič nie je." Vytrhla som Diegovi zošit z ruky a naštvane som ho strčila naspäť do kabelky. Zabuchla som za sebou dvere a odišla niekam, kam ma nohy zaviedli.