Veríte v lásku na prvý pohľad? Nie? Nuž, ani 17-ročná Anette, ktorá po zlej skúsenosti nemyslí na nič iné, len na kariéru úspešnej tanečníčky, ktorá sa uberá tými správnymi chodníčkami. Život sa zdá byť dokonalý, až pokým nepríde malý skrat, ktorý A...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Abraham
Ako som ju tak pozoroval, keď sledovala tie deti, prišlo mi, že... Mal som zvláštny pocit. Pozerala sa na ne s takou ľútosťou a zbožnosťou zároveň. A ako jej behali po tele zimomriavky. Zima jej asi nebola, ale i tak som sa jej na to spýtal. Nebola, no videl som husiu kožu vždy keď som sa na ňu počas obradu pozrel. Aj mnou prechádzal elektrický prúd. Hlavne vtedy, keď som ju musel preniesť cez prah. Nadobudol som pocit, že mám ešte u nej nádej. Aj keď malinkú, ale mám. Mám z toho miešané pocity.
Počas toho, ako si za stolom hrkútala s Leónom, som mal normálne pocit, že ho zabijem. Áno, žiarlim, no a? Ja síce tancujem s Rosy, no duchom akoby som bol neprítomný. Neviem, čo mám robiť, keďže sa zjavne so mnou nesnaží komunikovať, no ale ani mi nedáva najavo, že jej mám dať pokoj. Skrátka je neutrálna a mňa to znervózňuje. Dobre, už ju nebudem toľko sledovať a idem si užívať aj ja. "Kam zas pozeráš?" Chytila sa Rosy. "Nikam." Obdaroval som ju jemným úsmevom a ďalej s ňou tancoval. "Abe, niečo pre teba mám!" Kde sa vzal, tu sa vzal, ženích pri mne stál. S nadvihnutým obočím som k nemu otočil hlavu. "Čím ma chceš otráviť?" Zasial sa aj s Rosy, ale nemal som na výber, musel som ísť s ním. Odviedol si ma trochu ďalej od ostatných. "Bol som u teba, inak, dík, že si mi požičal kľúče," hodil mi ich naspäť a ja som bol zmätenejší ako obyčajne, "ale našiel som u teba tie výsledky." Ani nevedel, ako ma potešil. Rýchlo som ich otvoril a začal hľadať tú správnu vetu, no sklamal som sa. "Nie... neverím tomu." Prudko som pokrútil hlavou. Tie potvory sú moje. Dopekla. "Diego, mohol si ich nechať doma." Papiere som mu strčil do ruky a odkráčal naspäť za Rosy. "Čo chcel?" Vyzvedala, no odbil som ju, nech sa do toho nepletie.
Hmmm... Tento deň mi prešiel strašne rýchlo. Ani som sa nenazdal a už so ženíchom hľadáme nevestu. Neviem, kto toto vymyslel, ale zjavne si to užíva. Boli sme už asi v troch podnikoch. Všade nám oznámili, že nevesta tu bola, nechala nám obrovský účet a odišla. Ale keď sme počuli v jednej z útulných kaviarní ženský spev, vedeli sme, že sme našli náš stratený poklad. Teda Diego Anabelle a ja... ona je môj poklad stále. Tvárila sa tak šťastne a keď zakričala na Diega, že mu nemieni vrátiť nevestu, musel som sa zasmiať. Je taká zlatá. Čo ma však prekvapilo viac, že Diego si ide vážne za svojim aj cez mŕtvoly. Preskočil stoly a vzal Anabelle do náručia. Mal som sto chutí urobiť to isté s Anette a držal som sa so zaťatými zubami. Doteraz som si to ani neuvedomoval, ale moja túžba po nej stále a stále rastie. Najkrajšia aj tak bola keď so mnou tancovala. Nie, toto som neplánoval, proste to tak na nás vyšlo. Po krátkom tanci sme sa opäť presunuli na pláž, kde sa onedlho hádzala kytica. Keď do stredu zavolali všetky slobodné panny, vyprskol som do smiechu, keď som tam uvidel Anette. Zavraždila ma pohľadom a ďalej sa venovala počúvaniu pravidiel. A potom An hodila kvety do vzduchu a pristáli Anette v rukách. Bol som z toho viac prekvapený ako ona. Pozeral som na ňu s otvorenými ústami, úplne šoknutý, keďže sa čoskoro musí vydať a ja neviem za koho! To musím byť ja. Nikomu inému to nedovolím. "Takže, Anette, nerád to hovorím, ale..." začal som sa báť, čo jej chce, dopekla povedať, "ale do roka sa budeš musieť vydať!" Škodoradostne sa zasmial a ostatní tiež. Len ja som z toho mal akosi zmiešané pocity. "Máš tu svojho drahého?" Spýtal sa jej, a ja som len dúfal, nech sa tu ten slizký had ani neobjavuje. Ale prekvapilo ma, keď sa pozrela na mňa. Len som sklonil hlavu. Nič iné som nemohol, veď predsa spolu nič nemáme. "Ja si ju kľudne zoberiem!" Ozval sa akýsi chuj spomedzi ľudí, "nie, tá je moja!" Keď som už videl, že sa za ňou hrabe, mal som chuť predbehnúť ho. Čo sa mi aj podarilo. V duchu som už bojoval sám se sebou, nech sa otočím, kým ma ešte nezbadala, ale moje srdce vyhrávalo nad rozumom. "Páni, myslím, že to mne sa stratila." Dostal som zo seba. A keď sa na mňa pozrela tými veľkými sivomodrými očami, myslel som, že si ju niekam zoberiem a už ju nikdy v živote od seba nepustím. Avšak odolával som tomu nutkaniu. Pár dlhých sekúnd som na ňu len hľadel a rozmýšľal, čo urobiť. A tak som ju pobozkal. Ja môžem. Začala spolupracovať, z čoho som bol šoknutý viac ako z toho, čo som práve urobil. Po nejakej tej chvíli som sa chtiac nechtiac od nej odtrhol a obaja sme sa inštinktívne zahľadeli na jej kyticu v rukách. "Vezmi si ma, Anette." Zašepkal som celkom vážne a bolo mi úplne jedno, že Natalia čaká moje decká. Cítil som, ako sa zachvela. "Ešte nemôžem." Pokrútila hlavou a pozrela sa do zeme. "Prečo nie?" Však jasné, ešte ani strednú nedokončila. "Ja.. Je to zložité." Silno mi stisla ruku a poťahala medzi ostatných, ktorí nás ešte stále dôkladne pozorovali. Našťastie o pár minút neskôr nám už nevenovali pozornosť a zábava bola opäť v plnom prúde. A my... my sme sa akosi nevedeli nabažiť jeden druhého. Moje myšlienkové pochody však prerušil slaďák. Ani som jej nemusel hovoriť môj plán a už sme tancovali na pláži so rytmu hudby. Ona závesná na mne a ja som ju držal čo najpevnejšie, aby mi znovu neušla. A potom zdvihla hlavu z mojej hrude a znovu prikryla moje pery svojimi. "Poďme ku mne." Zašepkala mi do ucha a vo mne sa začal miešať pocit radosti zmiešaný s adrenalínom a štipkou vzrušenia. Neváhal som a hneď sme sa lúčili s mladomanželmi s tým, že sme unavení. Aj keď pre mňa sa noc ešte len začínala.
