Dangerous Dancer

19. Poďme tancovať

Po týždni som tu s novou časťou a len sa chcem spýtať, že kedy by som mala radšej vydávať časti. Áno, je to celkom zbytočná otázka, ale ja sa nikdy totiž neviem rozhodnúť, či už v piatok, alebo až v sobotu. Tak by som bola rada, keby ste mi dali vedieť. :)

Anette

"An? Pôjdeme dnes voon? Prosiiiiim." presviedčam ju už asi dobrú pol hodinu, no ona sa furt vyhovára, že nemôže, je jej zle, potom zrazu ide preč s Diegom a podobne. Totiž asi štyri hodiny s ním nebola, lebo sme spolu nahrávali pesničky, tak asi musia doháňať čo zameškali. Aj keď nechápem, ako to ten chlap robí, že má toľko energie. Dali sme mu na starosť Alejandra a zdá sa, že jemu ten rodičovský pud nechýba. Len tak ma napadlo, vtedy ako ho Abe zrušil, že mu Safia všetko povedala a on tak skrotol - nespala aj s ním? Bože, takéto veci riešiť. Mala si dávať pozor. My už našťastie takéto starosti nemáme. Teraz akurát nájsť tomu dieťaťu otca. No čo už, možno to Safia vie, len to využila, aby sme ho postrážili. Aj keby, nevadí mi to. Alex je úžasné dieťa, šikovné a inteligentné. Teší ma, že som mu aspoň pomohla s tým chodením. A práve si preňho prišla Safia. Zbehla som dole otvoriť jej. "Ahooj" objala ma, ja som zostala zaskočená, ale objatie som jej opätovala. "Poď, je hore s Abem. Idem preňho." Usmiala som sa a usadila ju v obývačke. Ani som nemusela ísť hore a Abe už šiel dole schodmi aj s malým. Alex mu od radosti skoro vyskočil z rúk, ale držal sa. Hneď, ako prišli dole, som si ho zobrala ja a ukázala Safii to, čo sme celý týždeň trénovali. Šťastím sa celá rozžiarila. "A-ako ste ho donútili? Ja som to s ním už tiež skúšala, ale nechcelo sa mu." pokrčila som plecami a odpovedala, že on sám s tým začal. "Inak, ja.. prepáč, nemohol som to nechať len tak..." začal Abe a podal jej nejaký papier, "bol som na testoch." Safia sa pozrela do papierov a zdá sa mi, že jej odľahlo. "Chvála Bohu." zamrmlala a pustila sa do vysvetľovania. "Nechcela som, aby bolo tvoje. Myslím, že viem, aký máte vy dvaja medzi sebou vzťah a mrzelo by ma, keby Alex nemal ani možnosť vyrastať s otcom." To povedala pekne. Chvíľu bolo ticho a potom Abe objal Safiu.

"Tvoj syn je celkom nadaný, keď si prišla, nemohol som ho odtrhnúť od klavíru." poinformoval ju a ona zostala prekvapená. "Fakt? No zdá sa, že budeme trénovať." adresovala tie slová Alexovi, ktorého mala na kolenách. A takto sme pokračovali asi do večera, no Safia sa rozhodla, že bude asi lepšie ísť domov, keď jej Alex už zaspával.

Oprel sa o dvere a zosunul sa dole. "Konečne. Sme sami! Koniec prebaľovania, kŕmenia, stráženia a vstávania." zasmiala som sa. "A onedlho tu budeš ty sám." nahodil vyplašeny pohľad. "Čo tým myslíš?" postavil sa a pribehol za mnou na poschodie. Áno, kričali sme po sebe. "Veď tu zostávam iba do konca týždňa. Takto sme sa dohodli." rozhodil rukami a začal protestovať. "Ale to sme spolu ešte.... nechodili!" nadvihla som obočie a s pobavením v tvári som sa ho spýtala, či my dvaja spolu chodíme. Prikývol. "Ale mňa sa nikto nič nepýtal." Dodala som a odišla do spálne. "A-ale veď... No ako myslíš." odbehol dole a mňa tam nechal samú. Zavolala mi Anabelle. Asi už skončili. "Anette, musím s tebou hovoriť. O tretej pri Starbuckse." Ani som nestihla na to odpovedať a zložila.

No..sú tri hodiny, som pri Starbuckse, čakám na An a ona nikde. Aha, už ju vidím a ide asi slimáčim tempom. Kriste, čo sa zas stalo?

"Anette, tomuto neuveriš." povedala so slzami v očiach a klesla na stoličku. Vyzvala som ju, aby mi všetko povedala. "Keď ste odišli, Diego bol úplne iný. Ani pusa, ani objatie, proste nič. Pýtala som sa ho, čo sa deje, ale on bol nejaký nervózny, stále behal von pred dom, potom s niekým telefonoval a zase vybehol von. Nechápala som jeho správanie. No a potom prišla tá.. tá Safia aj s tým Alexom a vtedy mi to došlo. To decko je jeho." Rozplakala sa na celé kolo a mne dá sa povedať, že odľahlo. Popravde som si to aj myslela. Objala som ju a začala utešovať. "Ale An. To sa vyrieši, neboj. Poď, spravíme si deň bez chlapov, dobre?" zdvihla ku mne zrak, smrkla a usmiala sa.