Dangerous Dancer

42. Malý Abraham

Anette

Načo som si, ja sprostá, nosila do kúpeľne telefón? "Čo je?" Zodvihla som to podráždene a do telefónu takmer kričala. "Ty prečo nedvíhaš?" Anabelle. "Práve som sa tu snažila utopiť a ty mi kazíš plány!" - "Čo si sa?" - "Dobre si počula." Vedela som, že stratila z toho reč. No čo, hádam jej nebudem klamať. "Sranduješ, však?" Povzdychla som si. "Rada by som..." - "Ja.. Anette, ty si.. ako? Prečo?" Koktala. "Ja neviem, nebaví ma to tu." Pokrčila som ramenami a rozhodla sa rýchlo tú vodu vypustiť, aby ma znovu niečo nenapadlo. "Myslím, že bude lepšie, ak sa poriadne vyspíš." - "Hmm asi hej. A čo si chcela?" Rýchlo som radšej zmenila tému. "Iba ako sa máš, čo robíš, no z tvojho činu mi je všetko jasné." No to je teda pravda. "A vy ako?" Stíšila hlas, "momentálne sme skoro všetci v nemocnici." Srdce sa mi divoko rozbúchalo. "A on sa má ako? Čo robí?" Vyzvedala som, už som to nevydržala. "Hľadí na mňa..." Do očí sa mi začali drať slzy, no tentokrát som ich úspešne zahnala. Nevedela som, čo na to odpovedať. "Je na tom lepšie?" Neovládla som sa, už som sa ďalej nemohla tváriť, že ma to nezaujíma. "Našťastie áno." - "Em.. musím končiť. Rada som ťa počula. Ahoj." Musela som to zložiť, inak by som sa rozplakala do telefónu. Bolo mi ľúto, že práve v tejto chvíli nemôžem byť pri ňom a že vlastne túto situáciu mám na svedomí ja. Je mi zo seba zle.

Momentálne skypujem s An a plánujeme veci na svadbu. Prekvapilo ma, že to plánujú takto skoro, ale keď to takto chcú, nemám námietky. "A teraz pozeraj na toto." Nachvíľu odbehla a potom sa vrátila pred kameru v... svadobných šatách! Preboha, tá je krásna! "A-An, tie sú nádherné. Mrzí ma, že som ich nevyberala s tebou." Zosmutnela som. "Abe ťa zastúpil," usmiala sa, "no on sám mi ich dal ušiť. Vraj svadobný dar." Zostala som nemo civieť na obrazovku. "Ešte mi povedz, že ich sám navrhol." Vyzvala som ju, no vraj on pri tom zaspal. Typický chlap. Nachvíľu som sa zahľadela na klávesnicu. "Ani trochu ti nechýba?" Opýtala sa ma z ničoho nič. "An, ja mu to nedokážem odpustiť." A znovu tie otravné slzy. Dám si botox do slzných kanálikov. "Prídeš na svadbu?" Zadívala sa na mňa. Chvíľu som rozmýšľala. Abraham, Natalia, Michael, ja... Ah jaj. "Áno." prikývla som so širokým úsmevom na perách. Anabelle s výkrikom vyskočila do vzduchu, no svadobné šaty ju veľmi vysoko nepustili.

Prípravy na svadbu i maškarný sú v plnom prúde. Mne dali na starosti výzdobu, takže som sa dnes rozhodla ísť do našej školskej sály a vyzdobiť to tam už teraz. Zobrala som so sebou aj môj "tím profesionálov," ktorí mi tu viac zavadzajú ako pomáhajú. Niekto za mnou zapískal a ja som sa tak zľakla, že som skoro padla z rebríka. "Chytám ťa, neboj." Bol to Lukáš. "Pekné, však?" Narážala som na jeho pískanie, no on sa pozrel na môj zadok a prikývol. "Veru pekné." Hodila som doňho stužku, no, samozrejme, že mi to nič nepomohlo. "Anette, poď sem!" Zavolal ma niekto z druhej strany sály. Ladnosťou baletky som zoskočila z rebríka a bežala za Katkou. "Kam s týmto?" Cez hŕbu vankúšov a plachiet som ju skoro neuvidela. Zaviedla som ju do malého výklenku, kde sme to pekne naaranžovali a poukladali, aby to vyvolávalo chuť hodiť sa do toho. "Decká, preklad maškarného!" Do sály napochodovala učiteľka a oznámila nám toto. Spýtavo sme na ňu hľadeli. "Prekladá sa to na 14. októbra." Bože, už som sa zľakla, že to bude niekedy tento týždeň. Takže máme ešte tri týždne. V pohode, dovtedy hádam zoženiem šaty. Akurát sa ma na to pýtala Kaja. "Aj si zohnala niečo v tej Viedni?" Pokrútila som hlavou, "chcem si dať niečo ušiť, no neviem komu." Nadskočila na vankúšoch. "Ty máš viac šťastia ako rozumu. Dáme to ušiť mojej známej." Fajn, takže to mám sčasti vybavené.

Cestou zo školy ma dobehol Lukáš. "S kým ideš na ten maškarný?" No nebodaj ma chce pozvať. Trochu ma oblial studený pot a popravde som nevedela, ako mu odpovedať. "Sama." Zazubila som sa a pokračovala v ceste domov. "Vieš.. že či by si nešla so mnou." Stuhla som. "Ehm.. jasné, rada." Dopekla. Mišo ma zabije.