Dangerous Dancer

18. Koniec utrpenia

Takže, ako ste z názvu časti zistili, čaká nás koniec niečoho. Hádam na to prídete, čo som tým myslela. Enjoy! :D

Anette

"J-ja?" prekvapene som tam na neho hľadela preskakovala pohľadom medzi ním a Abrahamom a netušila, čo teraz. Prikývol a ďalej ma skúmal pohľadom. Odmietla som. "Škoda. Pekná, talentovaná, sexepíl máš, bola by si úspešná, to mi ver." začal sa okolo mňa prechádzať stále nespúšťajúc zo mňa oči, "Keď som vyberal vašu skupinu, myslel som si, že Alice je najlepšia, no zrejme som sa mýlil. Prečo nechceš prijať moju ponuku?" No lebo. Neodpovedala som a spýtala sa Abeho, kde je Alejandro. Rýchlo som odtiaľ odkráčala a utekala do šatne za malým. "Poď, zlatíčko, ideme domov." Ani neviem prečo, ale cítila som sa zranene, skrátka na mňa toho bolo veľa. Dala som Michaelovi nádej, aj keď si ju nezaslúži; odchádzam domov a asi tým sklamem veľa ľudí; teraz ešte tento tu. Som si istá, že som to tým 'nie' neukončila.

Cestou domov ma zase prepadli tie svine novinári. Tie otázky ohľadom toho krpca mi lezú na nervy. Snažila som sa ich všetkých odignorovať, ale jedna otázka ma už neskutočne naštvala. Neviem, ako presne znela, ale slečna tým myslela, či som sa nechala nabúchať len preto, lebo má Abe prachy. Provokatívne som zdvihla Alexa na ruky a otočila sa k nej. "Nie som odkázaná na jeho peniaze. Dajte si láskavo pohov, pretože my nie sme jeho rodičia!" na tie slová som kládla skutočný dôraz. Otočila som sa a naokolo pre seba som povedala "Človek si nemôže ani zobrať brata na prázdniny." ale tak, aby to počuli. Myslím, že týmto malým klamstvom som ich trochu uzemnila.

Privítali nás Macareno s Cleom, ktorí už od nedočkavosti vrteli chvostmi. Aj oni si obľúbili Alexa. "Zoberte si ho nachvíľu." poprosila som ich, pretože som bola strašne vyčerpaná. Nikdy nechcem deti. Nikdy. Ono sa to nezdá, ale také decko dá zabrať. Hlavne keď vám chýba ten rodičovský zmysel, či ako by som to mala nazvať.

"To bol dnes deň, čo? Ešte ani poludnie nie je a ja som mŕtva." posťažovala som sa Alejandrovi a on mi na to odpovedal smiechom. Milé. "Tak ty sa mi budeš smiať, hm?" začala som ho štekliť a on zvýšil hlasitosť smiechu pripomínajúceho hrkálku. "Poď, ideme niečo ukuchtiť."

S Alexom sme sa vydali na prieskum do chladničky. Nič tam nemal. Typický chlap. Rozmýšľala som, čo by sa tu z toho bordelu dalo uvariť. Alejandro automaticky ukázal na Nutellu na poličke. Ako to tie deti robia, že vedia, čo je sladké? "Nie, dnes chudneme. Žiadne sladkosti." pokrútila som hlavou a on na mňa hodil psie očká. Skoro som mu podľahla, ale odolala som. Ani by som sa nečudovala, keby bol jeho otec Abraham. Charizmu by mal jednoznačne po ňom.

Hodila som do rúry zemiaky s kuracími prsiami a nejakými koreninkami, ktoré som tu vyhrabala. Čudovala som sa, že som tu vôbec nejaké našla. Začula som buchnutie dverí. Huráá! "Hmm tu niečo voniaa." ozvalo sa z chodby. Nakukol spoza dverí so širokým úsmevom na tvári. "Takže dnes žienka domáca, hm?" Ja mu dám žienku domácu. Priblížil sa ku mne a objal ma. "A vieš, že by si mala mať ešte jednu povinnosť?" Rukami sa zastavil na mojom zadku. "Upratať, ja viem." odtisla som sa a on ma zabil pohľadom alá to nemyslíš vážne.

Abraham

"To je kus. Keď som mal stretnutie s Alice, vedel som, že som vám vybral tú správnu partiu. Ale Anette som si až tak nepreštudoval." Rozplýval sa tam, div, že sa neroztiekol po podlahe ako roztopený ľad. Spokojne som prikývol a s mierne škodoradostným úškľabom som ho odfajčil: "A ten pocit, keď je už tvoja." zasníval som sa a okamžite vyprskol do smiechu. Jemu to príliš smiešne neprišlo, ale videl som, že mu škĺblo kútikmi úst. A potom sa rozchechtal aj on. "No dobre, poď mi ukázať, čo pre mňa máš." Vyzval ma a zamierili sme do kancelárie. Vypýtal si hlavne texty od Anette, ale zaujala ho hlavne Mueve, ktorú sme písali spolu. Keby to vedel, hádam by pukol od žiarlivosti.