Dangerous Dancer

22. Klamstvá

Abraham

"Ako to myslíte, že som ju zneužil? V živote som to dievča nevidel!" protestujem. Ale pán policajt je v tej svojej domnienke, že si myslím, že keď som všeobecne známy človek, môžem si dovoliť všetko a nič sa mi nestane. Vyhľadal som v mobile fotku Anette a ukázal ju tomu idiotovi. "Pozrite. Toto je moja priateľka, tak mi vysvetlite, prečo by som, dopekla, mal potrebu urobiť niečo jej?" ukázal som na to dievča, ktoré, zhodou okolností, stále bolo u polišov a nepúšťalo zo mňa oči, "tak si asi zájdem do bordelu, nie?" Nadvihol som jedno obočie. Poliš si prezeral fotku, ako keby videl nejaký mimozemský úkaz, no s iskričkami v očiach. Toto vážne už nedáva zmysel. Schuti sa zasmial. "Zabúdate na alkohol, mladý muž." A tentokrát som sa zasmial ja. "Nepijem, pane." Dodal som so sladkým úsmevom. Začal sa so mnou hádať, že to sa ešte len uvidí, pretože zo včerajška sa dá ešte niečo zistiť. "Včera som sa nachádzal ešte v Barcelone. To ti nevyšlo, drahá." adresoval som tomu dievčaťu, ktoré sa z neznámych dôvodov stále len usmievalo. Nepomohlo to, dali mi fúkať, no ako som predpokladal, ani náznak alkoholu. Poprosil som ho, nech ma nechá s tým dievčaťom osamote. Nezaobišlo sa to bez protestov, no nakoniec mi to dovolil pod podmienkou, že rozhovor môže odpočúvať, ale vedel som o tom iba ja. "Prečo si to urobila?" Spýtal som sa jej civiac do stolu predomnou. Biele steny naokolo vo mne vzbudzovali dojem skľúčenosti, takže som sa tam cítil dosť nesvoj. "Z pomsty." prudko som sa zdvihol zo stoličky a oprel sa o stôl. "Čo?" prižmúril som oči, "Akej preboha? Čo som ti urobil?" dievča sklonilo hlavu a vzápätí na mňa pozrelo s nenávisťou v očiach. "Za tvoj koncert som zaplatila 126€. Na vystúpení si stále po mne pozeral, ukazoval na mňa a nakoniec si si na pódium zavolal inú!" Nadvihol som obočie. "He?" tváril som sa asi tak nejak ako ten tučniak z Madagaskaru, ktorého akože prešlo auto, akurát som mal otvorené oči. Chýbal mi už len kečup a rozbité vajíčko na hlave. "A preto si na mňa zavolala polišov a vymyslela si, že som ťa pretiahol, hej?" postavila sa aj ona. "Nevymyslela! Je to pravda." Čo to do pekla..!? To dievča je posadnuté diablom, alebo sa vyliahla ľavou nohou zo škrupiny. Ale dosiahla to, čo chcela - dostala ma do problémov. "A ako to chceš dokázať? Nemáš žiadne dôkazy o tom, že by som sa ťa niekedy dotkol." protestoval som. Tá malá mrcha vytiahla mobil a ukázala mi video, na ktorom je predpokladám, že jej dvojča, alebo mega podobná sestra, ktorú som si zavolal k sebe na pódium. Áno, trošku sa motám okolo tých dievčat, ale nikdy som s nimi nechcel nič mať. A ona to teraz otočila proti mne. Pravdepodobne je celý ten príbeh nejak tak, že som ju najprv na koncerte obchytkával a potom využil príležitosť, keď bola sama. Pre Boha. Ale veď ten koncert bol v pondelok, nedeľa, sobota, tuším že v piatok. A to ani nebol koncert. A to ani neviem, či som si niekoho volal na pódium. "Tak to by stačilo." dnu vtrhol ten idiot. Video už videl a ani za toho Boha mi nechce veriť, že ja som to neurobil. Noc strávim vo väznici. Paráda. "Vysúdim z teba všetko." zakričala za mnou. "Ty si ma dala na súd? Vieš aké problémy z toho budem mať?" Takmer som vyskočil z kože, no ona tam spokojne stála a usmievala sa. Ten človek ma zjavne nemá rád, čiže sa odtiaľto len tak ľahko nedostanem. Toto musím nejako vyriešiť.

Anette

"Čo? A-ako to, že je na polícii?" Diego mi dlho neodpovedal. "Zavolaj mu, možno už je vonku. Neviem čo sa stalo." poslúchla som ho a zavolala Abemu. Nič, nedvíha. Na druhý pokus to niekto zodvihol, no Abrahamov hlas to nebol. "Želáte si niečo?" ozvalo sa. "Rada by som sa porozprávala s majiteľom telefónu." hlesla som. "A môžem vedieť, v akom vzťahu s dotyčným ste?" pán sa zrejme bavil na mojej neistote. "Jeho priateľka." - "Ahaa výborne, tak nám odpoviete na pár otázok. Viete, kde sa nachádzal dotyčný včera večer medzi 21:00 - 23:00?" prevrátila som oči. "V mojej posteli, pane." Zasmial sa. "Môžete nám to dokázať?" Rýchlo som rozmýšľala, a potom ma to napadlo. My sme sa včera predsa spolu vyfotili. V podrobnostiach by sa mal nachádzať aj čas fotenia. "Dajte mi dve minúty. Pošlem vám sms." oznámila som mu a vzápätí zapla nahrávanie obrazovky. V galérii som iba vyhľadala našu fotku a našla presný čas. Video som mu poslala a teraz už len dúfať, že mi to uzná. Zavolal mi znovu. "Ste si istá toho, že toto nie je dostatočný dôkaz?" A čo chce, záznam nočnej kamery, ako si to tam rozdávame? Kriste pane. Neskutočne ma vytočil. Keby mi chcel pomôcť, dávno by mi to uznal a všetko by bolo OK. "A ako vám to mám ešte dokázať?" - "Popremýšľajte nad tým sama. Dobrú noc." zložil. Čo je toto za systém? Čo sú to za ľudia? Požiadala som Michaela, aby mi zaparkoval auto. Nič som mu už nepovedala a radšej zdrhla do bytu. Zmyla som zo seba dnešné udalosti a rovno šla spať. Ďalší nepríjemný deň mám za sebou.

Celú noc som oči nezažmúrila od strachu o Abeho. Zobudil ma prichádzajúci hovor od Pabla. Spolu sme rozmýšľali nad tým, ako môžme dokázať, že Abe sa včera nachádzal v Barcelone. "Ale veď vy ste odišli až ráno, nie? Nemáš v aute nejakú apku, na ktorej sa dá zistiť počet kilometrov poslednej jazdy?" vraj má. "To nepomôže, nemám ako dokázať, že bol v tom aute so mnou." - "A čo rezervácie v hote.." skočil mi do reči. "Počkať, my sme včera boli podpisovať zmluvu. Tam je čas aj miesto podpísania. A do Madridu by sa skôr ako po piatich hodinách nedostal. Idem hneď ku polišom." zložil. A čo sa vlastne stalo? Úplne mi vypadlo spýtať sa na to.

Celý ten čas som bola veľmi nervózna. Keby sa so mnou chcel niekto rozprávať, asi by som bola naňho taká odporná, že by si nabudúce rozmyslel, či sa pôjde porozprávať práve so mnou. No jeden človek to pretrpel a ozval sa mi - Michael. Ospravedlnil sa mi za včerajšok. Ihneď som ho zrušila so slovami, že má na to zabudnúť a zložila som. Svojim konaním ma úplne odrovnal. Vedel, že som s Abrahamom, ale on zrejme nemá zábrany. Znovu ma vyrušil telefón. Ani som si nevšimla kto to je. "Ahoj moja, si v pohode?" Anabelle. "Nie. Vieš čo sa stalo?" - "A ty nie?" zostala som ticho, teda jej asi doplo, že nie. "Bol obvinený za... Nejaké dievča ho nahlásilo za zneužitie." Stuhla som. Zatočila sa mi hlava. "Č-čo?" - "Nestresuj, dobre vieš, že Abe bol včera večer s tebou." tá veta na trošku ukľudnila, no aj tak mi to vŕtalo v hlave. Prečo by to robila?

Znovu mi volal Pablo. "Prepustia ho na kauciu." - "Koľko?" obávala som sa tej sumy. "Desať litrov! Vraj, že celebritka si to môže dovoliť a nech si nabudúce zapamätá, či si s niekým začne." Takmer kričal do telefónu, až ma z toho boleli uši. "A-a je to problém?" Povzdychol si. "Tak o tie prachy mi nejde, ale ten princíp. Pustia ho s podmienkou, za desaťtisíc a on k tomu nič neurobil. Našťastie tá krava stiahla žalobu. Z toho by bol fakt prúser. Do riti..." mala som pocit, že prestal dýchať. "Čo? Čo sa stalo Pablo?" naliehala som. "Zapni telku, rýchlo zapni telku!" bežala som do obývačky a skoro som sa zabila, ale telku som stihla zapnúť. V správach uvádzali ďalšiu horúcu novinku - zatknutie Abeho. Vysielali to naživo a akurát z budovy vychádzali aj s Pablom. Ako sa to dostalo do telky? Novinári sa pchali ako sardinky jeden vedľa druhého a snažili sa prebojovať k nemu. Ignoroval ich a rýchlo nasadol do Pablovho auta na miesto spolujazdca. Aj keď neurobil s nimi rozhovor, to dievčatko veselo vyštebotalo tie klamstvá reportérom. Pribehol k nim pravdepodobne ten policajt a celé tvrdenie toho dievčaťa vyvrátil, pretože Abraham mal dostatok dôkazov, aby dokázal jeho nevinu. Trochu rušné ráno.

Taká kratšia časť, ale Abe je voľný a môže si znovu žiť svoj bezstarostný život. Alebo nie?...