Dangerous Dancer

33. Pijavica

Ten pocit, keď napíšete za 2 minúty 120 slov. ;3 Z názvu ste už asi pochopili, že dnes pôjde o Nataliu. Prajem príjemné čítanie.

Anette

Ráno som sa zobudila sama v posteli. V momente som sa zdvihla a očami sliedila po izbe, či nenájdem toho človeka. Nikde nič. "Abe?" zakričala som naňho. Nič. Proti svojej vôli som vyliezla z pohodlnej postele a prešla celý apartmán, až som ho nakoniec našla v kuchyni. "Čo buntošíš? Vieš koľko je hodín?" prehrabávala som si roztrapatené vlasy a pozorovala ho, ako si niečo čarbe na kúsok papiera. "Ahoj, zlatko, idem nakúpiť nejaké raňajkové materiály, nikdy mi nechutia tieto hotelové veci. Ideš so mnou?" No, musím priznať, že ani mne raňajky v hoteli veľmi nechutia. Súhlasila som a do piatich minút som opäť vyzerala ako človek. Môžme vyraziť.

V obchode sme stretli Rosy a Leóna. Neviem, ako tí dvaja spolu vydržali, keďže León je úplne iná povaha, ako je Rosy. Ale protiklady sa priťahujú. Pohľadom som sledovala Leóna. Môžme očakávať spadnuté regály, alebo pyramídu z jabĺk, kto vie, čo dnes vymyslí. Abe behal po obchode ako raketa, hádzal do košíka všetko, čo mu prišlo pod ruku. Stála som pri regály s cereáliami, keď Abe prišiel za mnou. "Čo všetko máme v košíku?" opýtala som sa ho úplne normálne, dúfajúc, že tam nehodil znovu nejaké kraviny. Obzrel sa, "vločky, mlieko, tie tvoje špaldové kocky a Leóna." Počkať čo? Leóna? Prudko som sa otočila a skoro som spadla do políc. V našom. Košíku. Sedel. León. Čo to dopekla? "León, vypadni, než ťa niekto uvidí," hrešila som ho, keď som videla, že nás pozoruje SBS-kar. Odignoroval ma a zastavil jednu postaršiu pani. "Prepáčte, pani, ale neviete, kde kúpim gumovú kačku?" Babička na neho pozerala, či nemá o koliesko menej. "Gumovú kačku?" My dvaja s Abrahamom sme mali čo robiť, aby sme sa nezačali smiať na celý obchod. Zaborila som tvár do jeho hrude a dusila sa smiechom. On pritisol svoje ústa moje temeno hlavy a snažil sa zadržať smiech rovnako ako ja. "No, kačku alebo sliepku, ja neviem, prečo to výrobcovia neurobili viac rozoznateľné. Pre psa, viete, mám plné zuby toho, keď sa ráno zobudím a neviem nájsť svoje papuče. Chápete ma, však?" Vravel jej to úplne vážne, hľadel na ňu z košíka a robil na ňu psie oči. "Ale však ty nemáš psa." začula som tlmene, keď si to Abe hovoril sám pre seba. "Nie, neviem, spýtajte sa niekoho iného." Starenka odišla a León sklamane sedel v košíku. To už sme nevydržali a spustili smiech na celé kolo. "Dobre, ty idiot, vypadli odtiaľ, koniec srandy." Zrušil ho Abe, na čo mu vyplazil jazyk. Ale keď videl, že sa k nemu blíži ochranka, rýchlo vyskočil a pribehol za nami vyberať cereálie.

Až teraz mi došlo, že raz mu Diego zahryzol do prsta. Neviem, či to urobili náročky, ale boli sme v nákupnom centre a oni sa v obchode s hračkami medzi regálmi zrazili a začali sa biť. No však viete, ako malé deti. A Diego ho pohryzol. Vtedy mu povedal, že mu kúpi gumovú kačku, aby mu dal pokoj. Asi nechcel vyzerať hlúpo a povedal, že je to pre psa. (Dúfam, že každý pochopil túto vetu. :D)

Mám strašne zlý pocit, keď my tu tancujeme a oni dvaja už natáčajú nejaké posteľné scény. Najradšej by som tam bola a sledovala každý ich pohyb. Nedokázala som sa ani sústrediť na ten tanec. "Anette, čo je to s tebou?" Prišla za mnou Ana počas prestávky. Kývla som hlavou smerom ani neviem akým, ale asi jej došlo, čo mám na mysli. "Nikdy som nechápala, čo na nej videl," odpila si z vody, "ale každému bolo jasné, že ona ho neľúbi. Šlo jej len o jeho slávu, možno prachy, ale to asi nie, keďže jej otecko je skoro väčší pracháč ako Abe. Nepatrili k sebe. Nie tak, ako vy dvaja teraz." Usmiala sa. A ja som si myslela, že je v pohode. Možno sa zmenila. Položila som si hlavu na jej rameno. Pohladila ma po vlasoch. "Neboj, máš ho ty a ona ti ho len tak ukradnúť nemôže. Pokiaľ on sám nebude chcieť, čo je nemôžné. Kto by menil teba." Zdvihla mi náladu. "Vďaka, Ana." Venovala som jej úsmev a obe sme sa zobrali opäť pred kamery. Tancovali sme v... neviem to ani opísať. Je to tmavá miestnosť bez okien, má tehlové steny a vzadu je pár reflektorov, ktoré spôsobujú, že na obrazovke sú vidieť len naše tancujúce siluety. Mali sme na sebe raz čierne mikiny, raz dierkované crop-topy so šortkami a tak sme to striedali. Vyzeralo to pekne, aspoň nie je vidieť môj zdochnutý výraz v tvári cez tú tmu.