Dangerous Dancer

16. Paparazzi

Anette

Zobudila som sa na jemné dotyky niekde pri bruchu. To sa ma snažil prebrať malý Alejandro. "Dobré ránko, princezná." ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a zbadala Abeho. Práve sa prezliekal. Ešte na sebe nemal tričko, takže som potichu mohla obdivovať jeho vypracované bruško. Vlepil mi božtek na líce a zobral Alexa z postele. Mohla som na ňom oči nechať. Bol to neskutočne nádherný pohľad. Zrazu som si začala priať, aby to dieťa bolo jeho. Šibe mi..

"Ahojteee!" prekvapila som ich práve keď boli rozložení okolo kruhového stolu a znovu niečo čarbali. Všetci sa na mňa otočili a rozbehli sa ku mne. Každý z nich ma poriadne vystískal. Možno som im naozaj chýbala. Všetci ma zahrnuli otázkami typu čo sa presne stalo a či som v pohode a podobné veci. Odpovedala som, že im to poviem neskôr a nech mi rýchlo ukážu, čo vymysleli. Zakričal na mňa León: "Anette, z tohto padneš na zadok!"
Predviedli mi nejaký tanček, že vraj blbli s chalanmi a toto z toho vzniklo. Keď dotancovali, spomenula som si na Abeho. Chýbal im tam. Šiel do nemocnice urobiť tie testy. Takéto nervy som snáď ešte ani nemala. A potom...vstúpil aj s malým. Ohromené pohľady. "A-ahojte." všetci na mňa prekvapene pozreli a potom sa ozval Diego. "Anette, ja-ja som vedel, že niečo medzi vami je, ale... to ste kedy stihli?" Noo čakala som, že mi zadre niečo horšie, ale toto ma pobavilo. Začali sme sa na tom všetci smiať, čo radikálne uvoľnilo napätú atmosféru. "No dobre, teraz vážne. Toto je... pravdepodobne.. môj syn." nemalo význam klamať im. "nesmie sa to nikto dozvedieť, chápete? Nikto. Na kolenách vás prosím, neriešte to nikde a s nikým, pokiaľ to nebude potvrdené. Potom nech už z toho urobia aj škandál. Raz sa to aj tak dozvedia." vyhlásil Abraham a mňa to úplne odrovnalo. Všetci Preskakovali pohľadom medzi mnou a ním. Trápne ticho nakoniec prelomil Diego. "A s kým?" Abe na neho hodil vraždivý pohľad. "Nerob sa, že o nej nevieš. Všetko mi povedala." Diego sklapol a všetci sme sa radšej pobrali tancovať.

Pribehli za mnou Anabelle s Rosy. Obe ma vystískali a začali ma prehovárať. "Anette, poď s nami tancovať. Prosiiiiim." Pristúpil k nám Abe s ustarosteným výrazom. "Dámy, môžem si ju nachvíľu požičať?" obe sa zachichotali a zdrhli. "Si si istá, že už môžeš tancovať?" prikývla som. "Tak bež, ale dávaj pozor, prosím ťa." Usmiala som sa a odcupitala za babami. Čo je on môj otec? Vlastne už sa mu nemôžem čudovať.

Hlava mi z tej hudby trešťala ako nikdy. Odvykla som si od toho. A to som tu nebola koľko? Týždeň? Dva? Našťastie som nestratila kondičku a choreografie som zvládla bez chybičky. Aj keď sa mi trochu točí hlava. Trochu som sa zatackala, no hneď ku mne priskočil Michael. Až som sa ho zľakla. "Wohou, pomaly. Nie že nám tu odkvecneš." nechala som ho nech ma dovedie k stoličke. "Vďaka." Usmial sa a pokrčil plecami. "To nestojí za reč." žmurkol a odišiel.

Zobrala som si na starosť Alejandra. A potom mi napadlo - prečo ho nenechám pobehať si? Mal by to už vedieť.

Ako som predpokladala - ten malý človiečik nevie ani chodiť. Pokúša sa, chúďatko, ale asi nemal s ním kto trénovať. Chytila som ho za rúčky a pomaly, krôčik po krôčiku, som s ním došla až k Abemu, ktorý ostal zarazený. "Safia hovorila, že nevie chodiť. Vraj sa mu nechce či čo." zdvihla som Alexa na ruky a skonštatovala som, že on nezačne behať len tak sám, že treba to s ním aj skúšať. Obaja sme mu zatlieskali, že prešiel taký kus. To malé sa mi začína páčiť.

Dobehla za mnou Anabelle, ktorá tu už zostala ako jediná okrem mňa a Abeho. "Maj sa moja, ja bežím na rande." vyjavene som sa na ňu pozerala. "No čo? Klape to. Zatiaľ." Venovala som jej úsmev a ona vyletela z miestnosti ako raketa. A zase som tu sama. S malým. Abraham sa šiel ešte osprchovať. Takže som sa zatiaľ snažila vybrať z malého aspoň nejaké tie slovíčka. Skomolené, ale predsa boli. Veď najkrajšie je to vtedy, keď sa dieťa učí rozprávať, no nie? Z nášho rozhovoru nás vytrhlo ťapkanie bosých nôh po podlahe. Abe sa na nás usmieval a uterákom si prehrabával mokré vlasy. A druhý uterák mal obmotaný okolo pása. Takmer som stratila reč, keď som ho uvidela. Podišiel k nám a pohladkal malého po hlavičke. Mne venoval dlhý, krásny bozk. Alex na nás vyjavene hľadel. Tak teda dali sme mu naraz pusu na obe líčka. Mal z toho náramnú srandu.