Veríte v lásku na prvý pohľad? Nie? Nuž, ani 17-ročná Anette, ktorá po zlej skúsenosti nemyslí na nič iné, len na kariéru úspešnej tanečníčky, ktorá sa uberá tými správnymi chodníčkami. Život sa zdá byť dokonalý, až pokým nepríde malý skrat, ktorý A...
Už je to pár dní, čo odišla. Myslím, že viac ako týždeň. Už sa nevráti. Dočerta... "Pablo, musím ísť za ňou!" Nabehol som mu do kancelárie. Hľadel na mňa ako na zjavenie a krútil hlavou. "Nie, nemôžeš. Máš tu povinnosti." Práve teraz v tejto chvíli neznášam moju prácu. "Kašlem na povinnosti. Musím tam ísť, chápeš?" Naliehal som, no bolo to márne. Keď zistil, čo som jej urobil, skoro ma zabil. A ešte k tomu on po niekoľkých stroskotaných vzťahoch neuznáva lásku. Upieral som naňho svoj zničený pohľad a modlil sa, nech mi povolí odísť na pár dní. Povzdychol si. "Povedz mi, čo tam chceš, dočerta, robiť?" Ja neviem. "Chcem jej to vysvetliť." Odvetil som stručne. "Pokiaľ to začneme vybavovať teraz, v októbri by si mohol odísť." stratil som dych, zasvietili mi oči a skočil som Pablovi do náručia. "Ďakujem." Zmohol som sa iba na toto. Nesmierne sa teším.
Po koncerte som vyhľadal Nataliu, ktorá je stále s nami, aj keď neviem prečo. "Povedz. Mi. Pravdu." Vyzval som ju pevným hlasom. Nič nehovorila, iba rozmýšľala. A potom sa odvážila niečo zo seba dostať. "Neviem o com hovoríš." Naozaj? "Čo sa stalo v ten večer?" Držal som sa, no mal som chuť dať jej facku. "Ah. Mohli by sme si to zopakovať." Táto veta mi stačila na to, aby som vedel, že som tam len tak nespal. Odišiel som sklamaný, unavený a s chuťou zabiť sa.
Niekto mi zaklopkal na dvere. "Môžem?" Anabelle? "Už sa so mnou bavíš?" Zaironizoval som. "Pusti ma ďalej, predsa to nebudeme riešiť takto." S povzdychom som sa pozviechal z postele a šiel jej otvoriť. Rukou som naznačil, nech ide ďalej, ako správny džentlmen. Vrútila sa sem ako raketa a posadila sa na posteľ. "Vraj chceš ísť za Anette." Prikývol som. "Nechoď tam..." Zarazilo ma to. "Čože? Prečo?" Povzdychla si a odvrátila odo mňa pohľad. "Sama nie som z toho nadšená, ale... dala mu druhú šancu." Srdce sa mi nachvíľu zastavilo. Ako mohla... ako mi to mohol spraviť on. Nepociťoval som ľútosť, iba čistý hnev voči Michaelovi. Hlavne preto, že s Anette takto manipuluje. "Zabijem ho." Dostal som zo seba a ona na mňa vrhla zabijacky pohľad. "Práve preto sa tam opovážiš ísť." - "Anebelle, prosím ťa, povedz mi, prečo ma tak neznášaš?" Spýtal som sa. V očiach sa jej zaleskli slzy. "Ja... viem, že k sebe s Anette patríte, ale ja jej nechcem znovu spôsobiť takú bolesť. Toto si nezaslúži. Sľúbila som jej, že na ňu dám pozor, že jej nikto neublíži, no ja som zlyhala. Nie, nemôžem ťa za ňou pustiť. Prepáč mi to." Postavila sa a odišla. Nemo som za ňou hľadel a spracovával slová, ktoré mi práve povedala.
Postavil som sa a bežal za ňou. "Anabelle, počkaj! Prosím ťa, pomôž mi ju získať späť." Naliehal som, no ona stále nesúhlasila. "Nemôžem..." - "Sľubujem, že sa jej nič nestane." Zvraštila obočie. "Podviedol si ju. Dvakrát." Zagúľal som očami. "Nepamätám si to a sama dobre vieš, že vtedy som sa skôr snažil zhodiť ju zo seba dole!" Povzdychla si. "Pokúsim sa niečo vymyslieť." Povedala a odišla. Yes!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Anette
"Ale notak, Maya, nehryz to." Preťahujem sa s jedným z našich chlpatých batôžkov o moju papuču. Teraz by sa mi hodila tá gumová kačka. Aby toho nebolo málo, pridal sa k nej aj jej brat a o chvíľu sa do armády priplachtil aj ten druhý. Shadow a Dewey. Naši im dali mená po psíkoch z filmu 8 statočných, keďže je to môj najobľúbenejší film. Milujem ich za to. Za sebou som začula cvaknutie dverí. "Anette, prosím ťa behneš na nákup?" Prišla za mnou mama. Súhlasila som. Zoznam mám na stole.
