Dangerous Dancer

21. Problém

Abraham

Bolelo ma odísť od nej bez rozlúčenia. Áno, mohol som ju zobudiť, ale po búrlivej noci som ju nechal pospinkať si. Obliekol som sa a upaľoval domov, kde som sa ešte chvíľu hral s mojimi dvoma prachovkami a pripravil ich na odchod. Pobalil som sa a vyrazil za Pablom.

Celú cestu som zýval, padali mi viečka a skoro som aj zaspal na sedadle spolujazdca. "Čo si robil cez noc, preboha?" Spýtal sa ma podpichovačne. "To dievča ma raz zabije." prehrabol som si vlasy. Škodoradostne sa zasmial, no cítil som v tom trošku závisti. "Noci s ňou musia byť úžasné. Ja..asi ti závidím." povzdychol si. Prebralo ma to z mikrospánku a takmer som vyskočil zo sedadla. "Pablo, zlatko," naozaj som mu povedal zlatko? "vzťah nie je len o sexe. Ona je.. inteligentná, zábavná, pre mňa dokonalá a jej výzor je len bonus. Aj ty by si sa mal takto orientovať." Pokrútil hlavou a takmer prešiel do protismeru. "Dobre vieš, že ja takýto nie som." Zdvihol som varovný prst, otočil sa k nemu a smrteľne vážne som mu povedal, nech mi na Anette nesiaha. Zvyšnú cestu sme sa na túto tému radšej nebavili.

Po 6 hodinách cestovania som bol rád, že môžem chodiť po vlastných. Nohy mi však úplne zdreveneli, takmer som sa nedostal do hotela. Zarezervovali sme osem dvojposteľových izieb, o štyri viac, ako to robievame zvyčajne. Recepčná na nás pozerala trochu pochybovačne. To bude asi tým, že sme tentokrát šli do iného hotela, kde nás asi ani nikto nepoznal. Na izbe som sa vybalil a keďže mi zvýšil čas a nemal som žiadne povinnosti, vykonal som svoj každotýždenný rituál a prečítal si správy od mojich fanúšikov. Zakaždým ma to vie nakopnúť a zlepšiť mi náladu. No občas už ma nebaví čítať ako ma baby milujú a ako nádherne vyzerám a podobné výlevy srdca. Je to milé, no ono to tvorí 90% správ a to už možno hraničí s posadnutosťou. Chcem, aby ma mali radi pre moju hudbu a nie pre výzor. Každopádne ma každý komentár potešil a povzbudil ako vždy. Už sa neviem dočkať chvíle, kedy predstavím svoj nový album, respektíve náš nový album. Áno, piesne sú už všetky zverejnené, a hádam polovica dievčat ich už vie naspamäť, no spievať to naživo pred tisíckami ľudí, o ktorých viem, že ma majú radi, je neskutočne krásny pocit. A ešte k tomu spievať s mojou Anette po boku.

Na dvere mi zaklopal Pablo. Vstúpil do izby s ustarosteným výrazom. "Máme problém, veľký problém." Zaviedol ma dole do haly a tam...

Anette

Keď som sa zobudila, Abe tu už nebol. Zostalo mi iba jeho tričko, ktoré si včera vyzliekol. Môžem celú cestu fetovať jeho vôňu. Na stole mi nechal malý papierik a keď som si ho prečítala, skoro mi srdce vyskočilo. Anette, musel som odísť o pár hodín skôr, prepáč mi to. Na parkovisku ťa čaká malé prekvapenie. Ber to ako darček za všetky narodeniny, ktoré som prešvihol. Vyskúšaj ho, ak to zvládneš, ale bol by som rád, keby si mala niekoho pri sebe aspoň prvú jazdu. Vidíme sa v Madride. Ľúbim ťa, Abe :)
Lístoček bol preložený kľúčmi od jeho auta. Kriste pane.

Je u mňa Anabelle s Rosy. Chystáme sa von s ostatnými babami. "Anette, čo to...?" pribehla za mnou An s kľúčmi v ruke. Spadol mi ma ne pohľad a pokrčila som plecami. "Darček.." nadvihla obočie a myslím, že viem akú otázku mala na mysli. Prikývla som a ona vypleštila oči. "To fakt!?" zobrala som jej ich. "Áno, ale na prvú jazdu pôjdem až s ním." Usmiala sa a šla urobiť linky Rosy, ktorá už na ňu vykrikovala cez celý byt.

Popri chladnom drinku a spoločnej konverzácii zrazu Catalina vyskočila zo stoličky. "Baby! Veď Abe bude mať narodky!" všetky sme súhlasné prikývli, dokonca padla poznámka, či na to prišla až teraz. Vystvetlila, že by sme mu mohli prichystať malé prekvapenie. "Bude to niečo podobné, ako sme to urobili Anette, ale tentokrát to bude extrém. Nikto, absolútne nikto mu nemôže zagratulovať. Musíme iba zariadiť, aby si žiaden fanúšik nespomenul, alebo aspoň tie gratulácie nevidel." vysvetľovala Catalina a po chvíli sa zamyslela. "Ale ako to urobíme?" namietala Ana a rozhadzovala rukami. "Zariadim, aby nemal prístup k mobilu ani k inej elektronike." navrhla som. "Dobre, Anette a ty by si sa k nemu mohla správať trošku hnusne, čo myslíš?" naklonila hlavu. Prišlo mi to trošku nevhodné, keďže to budú jeho narodeniny, ale po dlhom presviedčaní som na to prikývla. Plán je dohodnutý. Teším sa ako malé dieťa. Len aby sa so mnou ešte vtedy nerozišiel. "Ozaj a čo mu kúpime?" spomenula si Nadia, "Môjmu priateľovi kúpili kamaráti fľašu." Ana zagúľala očami a mávla rukou. "Áno, hlavne, aby sme nezabúdali na to, že náš slušňáčik vypije tak maximálne víno. Ani to nie, radšej si dá to nealkoholické." Dodala s podráždenosťou v hlase a zničene na mňa pozrela pohľadom alá zabijem ju. Nadia trošku očervenela, ale asi som to videla len ja. Ale tak.. Abe je zaprisahaný abstinent, vypije si iba pri výnimočných príležitostiach. To mohla vedieť. "Anette, ty ho poznáš najlepšie, čo by sa mu páčilo?" všetky oči na mne. "Nooo..." začala som sa hrať so slamkou od nápoja, "taká hviezda, ako je on, si môže dovoliť čo si zamyslí. Takže podľa mňa by sa hodilo niečo osobné." dievčatá rozmýšľali hodne dlhú chvíľu. Catalina vytiahla svoj mobil a pravdepodobne niečo vygooglila. "Hmm... Anette, je to Michael Jackson, však?" Spýtala sa ma nespúšťajúc z displeja zrak. "Mh" zamrmlala som. "Potrebujem sa porozprávať s Pablom. Mám dokonalý plán." priložila si k uchu mobil, "Aa Pablo, počúvaj, mám nápad. Pozri si Dangerous World Tour Michaela Jacksona z roku 1992. Vieš, čo máš robiť, však?" Usmiala sa. Pochválila ho a zložila. Všetky sme na ňu ohromene pozerali. "Ty si..." začala Ana, "Ako... Veď.." pokračovala Nadia, "Veď on sa zblázni od radosti!" a zakončila to Rosy. Takže ak Pablo vybaví všetky tie miesta, bude mať Abe turné na niekoľko mesiacov. Turné, ktoré mal jeho vzor, Michel Jackson.

Odskočila som si na toaletu, kde mi začal zvoniť telefón. Michael. "Neruším?" Spýtal sa bez pozdravu. "Nie, práve sme s babami v kaviarni. Potrebuješ niečo? " ticho. "Nie, nie, ja len že.. Či by si nešla na kávu, alebo tak. Porozprávať sa, veď vieš." Nepijem kávu, ale v pohode. Usmiala som sa. "Jasné, rada." - "Skvelé, tak o hodinku, dobre?" súhlasila som. Zaujímalo by ma, či má znovu niečo zalubom. Keď som vybehla z vecka, baby sa už zdvíhali na odchod. Vystrojila som Anabelle domov a ponáhľala sa naspäť do Starbucksu, pretože od Anabelle je to celkom dobrý kus cesty. Mala som ešte dvadsať minút.

"Jedno karamelizované Honey Latte, prosím." Usmiala som sa na čašníka. Michael si vypýtal to isté. "No tak čo, ako sa máš? Dlho sme spolu neboli." Zasmiala som sa. "Dva dni. Žijem. Čo ty?" Zarazil sa. "Noo je to v pohode. Len ma zaujíma jedna vec. Ako si sa mala za ten rok čo sme sa nevideli?" Fakt? Na toto sa ma bude pýtať? Nemala by som mu tú kávu hodiť do ksichtu? "Bolo to ťažké. Môj vzťah k mužom napravil až Abe." Vypleštil oči. "Ten incident s chalanmi... mrzí ma to, nebol to môj nápad, ja..." skočila som mu do reči. Striaslo ma. "Ušla som im, Michael. Naozaj si myslíš, že sa nedokážem obrániť?" - "Nie, nie, to nehovorím. Len oni sa tvárili tak spokojne. Nevedel som o ničom." - "Mohol si ich zastaviť." založila som si ruky na hrudi a vyhla sa priamému očnému kontaktu. "Chcel som, ale oznámili mi to až v telefonáte." Dobre som vedela, že klame. Určite o tom vedel. Za tie dva roky, čo som bola s ním, som už zistila kedy klame a kedy nie. Vždy si pri tom hryzie pery. "Nechajme to tak. Poďme na príjemnejšiu tému." navrhla som. "Dobre tak... Ako vám to klape s Abem?" Mohli sme radšej zostať pri tej prvej téme. Vyrozprávala som mu všetko, na čo sa ma spýtal. A to sa pýtal toho dosť. Zvedavý ako moja babka. "Hmm a čo auto?" vytiahla som z kabelky kľúče a zamávala mu nimi pred očami. Spýtal sa ma, či som už na ňom šla. Zavrtela som hlavou. "Ja... môžem to s tebou skúsiť, ak by si chcela." Veď za to nič nedám. Súhlasila som a hneď sme sa aj pobrali ku mne na skúšobnú jazdu.

Hneď, ako som sa posadila za volant, sa mi vynorila spomienka na Abeho rozhovor v rádiu a ten pocit, keď som pustila volant a vošla do protismeru. Zrýchlil mi tep. To dáš, navádzala ma moja myseľ. Naštartovala som a pomaly vycúvala z parkovacieho miesta. Oproti sme sa objavilo druhé auto a ja som prudko zabrzdila. "To nedám." zamrmlala som a pustila volant. Michael ma chytil za ruku, zahľadel sa mi do očí, "dáš, ja ti verím," a pobozkal ma.

Hneď, ako skončil, mi zazvonil telefón, takže som Michaelovi nemohla vyčistiť žalúdok. Volal mi Diego. "Anette, Abraham je na polícii."

Nooo tak dúfam, že sa vám páčilo. Už sú tu konečne prázdniny a mňa tak napadlo, či by sa vám páčili dve časti za týždeň. :D