Dangerous Dancer

36. Nevítaná návšteva

Anette

"Anini!" Vykríkol ešte raz a rozbehol sa ku mne. Skočil mi do náručia a stískal ma ako taký kliešť. "Ahoj Chris." Zapriadla som a objatie mu opätovala. "Anette, čo tu robíš?" Spýtala sa ma vyjavená mama s vypleštenými očami. "Ja.. Potom ti to vysvetlím. Napapajte sa a ja si zatiaľ dám kúpeľ. Dobre?" rozkecala som sa. Všetci prikývli s nechápavým výrazom v tvári.

Aaach, milujem človeka, ktorý vynašiel horúcu vodu. Keď ho stretnem, vybozkávam ho. Zmyla som zo seba všetku tú ľútosť a cítila som sa oveľa lepšie. Vaňu som mala plnú voňavej peny, až mi trčala iba hlava a sem tam ruky. Všade naokolo boli zapálené vonné sviečky s vôňou škorice. Pripomenulo mi to náš spoločný večer. Bola to krásna noc, cítila som sa vtedy tak... inak. Bola som sama zo seba prekvapená, že som to vôbec niekomu dovolila. Nikto sa ma nikdy nemohol dotknúť, ale keď prišiel on, všetko sa zmenilo. Behom pár hodín, čo sme sa rozprávali pri káve. Kto by to bol povedal, že z jedného pohľadu sa do mňa zaľúbi idol španielských dievčat. A možno ani nie. Určite nie. Inak by to neurobil. Bola som iba ďalšia na zozname. Ale prečo mi potom rozprával svoje plány do budúcnosti, v ktorých som bola zapojená aj ja? Možno by som mala... z myšlienok ma vytrhlo klopanie na dvere. "Zlatíčko, môžem?" Za dverami stála mamka. "Áno, jasné." posadila som sa. "Anette, čo sa stalo?" Chápem, že to riešime tu. V kúpeľni je ako taký pokoj. Nemalo cenu jej to všetko zatajovať, všetko som jej vyrozprávala. Ale Michaelove úlety som si nechala pre seba. Všetky. Naša rodina je s tou jeho v dobrých vzťahoch a nechcem to kaziť. Toto je len medzi nami dvoma. Mama to skonštatovala podobne ako teta z lietadla.

Horúca voda spôsobila, že sa mi trochu skôr spustil menzes. No, chvalabohu. Po kúpeli som si dopriala ešte bylinkový olejček, ktorý milujem, no kvôli letiskovej prehliadke som si ho nemohla zobrať so sebou. Je od Karolíny, za ktorou musím ísť tiež. "Anini?" Prišiel za mnou Christopher. Anini ma volá odmalička a tak mi to meno prischlo. Hovorí mi tak vlastne už náročky, lebo vie, že sa mi to až tak nepáči, no už si neviem predstaviť, že by ma tak nevolal. "Áno?" Priskočil ku mne a znovu ma oblapil. "Chýbala si mi." - "Ty mne tiež." Pozrel na mňa jeho výnimočne veľkými očami, "už neodídeš, však?" Dojalo ma to. Pokrútila som hlavou a pritisla si ho k sebe. Na to, že má sedem rokov a jeho generácia je úplne mimo, má rozum. Čo je u dnešných detí vzácnosťou.

Rozhodla som sa behnúť za Kajou ešte dnes. "Kajaaaa?" Zatiahla som spoza dverí. "Počkať. Ten hlas poznám. Anini, si to ty?" Počula som, ako vyskočila z postele a rozbehla sa ku dverám. No, volá ma tak isto ako môj brat. Objali sme sa. "Vedela som, že prídeš." Ona vie všetko. Možno to teraz bude znieť divne, ale Kaja dokáže čítať budúcnosť z karát a ešte nikdy sa nemýlila. "Mrzí ma, čo sa stalo. Ale čoskoro ťa čaká šťastie." Zase mi veštila na diaľku. "Zabijem ťa?" Zasmiala sa. "Až taká radosť nie. Alee niečo si mi sľúbila." Ja som jej ale toho sľúbila veľa, teraz neviem, čo myslí. Zostala som na ňu nechápavo civieť. "Aniniii veď si sa chcela naučiť veštiť." Zamrnčala a poťahala ma do stredu izby. Ihneď vytiahla koberček, zapálila sviečky a vyložila karty.

Domov som prišla úplne zmorená, tie karty dávajú zabrať. Sústrediť sa na toho človeka je naozaj veľmi vyčerpávajúce a horšie je to s ľuďmi, ktorých nepoznám. Zaľahla som do postele a pustila si oddychový filmík. "Kto zas otravuje?" Povedala som si, keď mi začal zvoniť telefón. An. "Ahoj, došla si v poriadku?" Spýtala sa hneď. "Áno, An, neboj sa. Teraz ležím v postieľke." zapriadla som. "Všetci ťa pozdravujú." Pichlo ma pri srdci, keď som si spomenula naňho. "Že aj ja ich. Ako sa tam máte?" Povzdychla si. "Všetci sú v šoku, že si odišla, ale spamätávame sa. Hlavne Abe." Srdce mi vynechalo jeden úder. "Je s Nataliou?" Bála som sa odpovede. "Nie, práve stojí predo mnou." Odpovedala a ja som si vydýchla. Ani neviem prečo, predsa sme spolu skončili, mohol ísť za ňou. "Poslala som ho preč, no...chcel ťa do telefónu." Takže on sa chcel so mnou porozprávať. Hmmm... nie, nedám mu šancu.