Dangerous Dancer

50. Nie

Anette

Hľadela som naňho s pootvorenými ústami neschopná slova. Toto nie, preboha, nemôžem sa zaňho vydať! Na to nie som pripravená. "E... A..to myslíš vážne?" Habkala som úplne vykoľajená. Odhodlane prikývol a upieral na mňa pohľad tými čokoládovými očami. V hlave som si prebehla celý môj život, hlavne posledné dni a... Abraham už nie je. Nemá to cenu. Pokiaľ môže on, môžem aj ja. Aj keď to mám urobiť z trucu. "A-áno." Vypadlo zo mňa, čomu som bola sama šokovaná. Michaelovi sa rozžiarili oči ako prskavky a objal ma.

"Čakal som, že mi to vyhovoríš." Skonštatoval po chvíli a mňa pichlo pri srdci. "A prečo by som mala? Máme predsa na to jeden zatiaľ drobný dôvod." Usmiala som sa, aj keď vo vnútri mi všetko krvácalo a mala som chuť streliť si guľku do hlavy. Prečo som len povedala áno? Navliekol mi na prst diamantový prsteň a mne trochu poskočilo srdce. Čo to preboha robím? Dobre, zhrňme si to. Čakáme spolu dieťa, on si myslí, že Toby je jeho, Abraham bude mať čoskoro svoju vlastnú rodinu a na mňa už zabudol. Teraz nie je čas myslieť na lásku. Som tehotná a musím niečo urýchlene urobiť. Toto je najlepšia cesta.

"Ideme to povedať vašim?" Spýtal sa ma po chvíli, zatiaľ čo ja som si chystala plán, akou veľkosťou noža ukončiť moje trápenie. "No patrilo by sa." Nervózne som sa zasmiala a postavila sa. Ihneď na mňa začali skákať Maya, Shadow a Dewey, ale tento boj to prezmenu vyhrala a dostala sa z ich malých pazúrov.

"Mami? Oci?" Hľadala som ich snáď všade, ale nikde nie sú. Ani sa ich už radšej nebudem snažiť nájsť. Čím menej ľudí to bude vedieť, tým lepšie.

Abraham

Zobudil som sa na jemné šteklenie na tvári. Ja jej tie vlasy ostriham, spálim a ten popol rozsypem po celej Barcelone. Preboha živého, nech už je to vonku, pošlem ju kade ľahšie a nech s tým deckom robí čo chce. Nezoberiem si ju ani za Boha, nechcem si takto pokaziť život. Dala mi však ultimátum - svadba alebo potrat. A keďže nie som taký idiot, aby som ju poslal zabiť moje dieťa, odkladám svadbu najviac ako sa dá. V kútiku duše však stále dúfam, že si zo mňa len robí srandu, povie mi, že tehotná nie je a čoskoro zmizne z môjho života. Na testy otcovstva ísť nechce, vraj je to pre ňu strašne stresujúce a je si istá, lebo je v siedmom týždni a vtedy už Miško bol pekne dávno s Anette. Čo by som teraz dal za to, keby som sa s ním mohol skamarátiť a ovesiť mu na krk tú pijavicu. Do postele mi skočil Apollo, čo mi zahralo do karát. Položil som jej ho na hlavu, na čo začala vrieskať, nech jej toho psa zložim, nech jej dá pokoj a podobné kraviny. Ja som sa len usmieval, spokojný so svojou prácou. Milujem toho psa. "Ideme von?" - "Teraz? Veď je len ráno, musím sa ísť osprchovať!" Vyprskla a obliekla sa. Asi to malo byť provokačné, alebo niečo na ten štýl, keďže bola nahá a navliekala na seba hodvábny župan, v ktorom sa od zimy triasla ako osika, ale hlavne, že ma "provokovala". Nie, nespali sme spolu, len sa mi večer nasáčkovala do postele. "Pýtal som sa toho psa." Odbil som ju a odišiel z izby. Takýmto tempom by som ju mohol z tohto domu nadobro vyštvať. Usmial som sa sám pre seba a pohľadal ostatných štvornohých členov rodiny. Macareno za mnou pribehol akonáhle započul moje kroky na schodisku a Cleo spokojne driemal vo svojom košíku. Psisko jedno lenivé. Nohou som mu štuchol do hlavy, na čo otvoril jedno oko, kukol na mňa a znovu ho zatvoril. Ako fakt? "Dobre, tak ty asi von nepôjdeš." Cinkol som vodítkami a hneď bol hore. Pribehol za mnou a oblizol mi polku tváre. "Ja som vedel, že ťa to preberie." Uchechtol som sa a pripol vodítko aj jemu.

Všetci štyria sme sa prebehli do parku, ktorý je pomerne ďaleko. Takže ja som si pekne zabehal, psiská tiež, takže teraz som ich pustil z vodítka a nechal ich vyšantiť sa. Čo som však nechcel, Macareno a Cleo mi ušli na miesto, kde sme ich s Anette prvýkrát venčili. To miesto som nikdy nebral za podstatné, ale teraz si uvedomujem, že všetko okolo mňa mi ju pripomína. Musím čo najskôr na ňu zabudnúť, lebo sa z toho scvoknem. Alebo z Natalie. Tomu verím viac. "Nie, miláčikovia, už ste sa vybláznili dosť. Ideme domov." Zavelil som a odpratal sa odtiaľ čo najďalej. Čo ma však trápilo viac, bolo, že sa musím vrátiť do domu, v ktorom sa vyskytuje baktéria menom Natalia. A že dokonalý život hviezdy. Stačí jeden drobný krok mimo a som poznačený na celý život.