Dangerous Dancer

31. León

Abraham

"Pablo, čo to má znamenať?" karhal som ho ako malé decko a pobehoval po kancli tam a späť. Pablo sedel na stoličke a pozoroval ma. "Ja som vážne nevedel, že je to ona. Predstavila sa pod svojim umeleckým menom a keď sme podpísali zmluvu, nedalo sa vycúvať. Nepodpísala to ani ona, poslala tam jej manažéra." chytal sa za hlavu a krútil ňou. Rozčuľoval sa viac ako ja, no ani jednému to nepomohlo. "Dobre, poďme za nimi a vyriešime to." Čo si to nahováram, nedá sa z toho vycúvať, jedine, že by ju prešlo auto.

Moje obavy sa potvrdili a moje posteľné scény so mnou bude robiť Natalia. Tak šťavnato by som si bol zanadával, ale mám šťastie, že sa viem tak dobre ovládať. A ako to mám, dopekla, ešte vysvetliť Anette? Radšej by som teraz na ulici zohnal nejaké neznáme dievča a Nataliu vykopol von oknom. Cestou domov som nemyslel na nič iné, len ako to dokážem pred kamerami zahrať. To sa mám tváriť, že chcem pretiahnuť Nataliu? Dopekla, prečo Nataliu? Z myšlienok ma vytrhlo vyzváňanie telefónu. Anette. "Mohla by som s tebou hovoriť? Máš čas?" Čo je to za otázku? "Samozrejme, na teba vždy. O čo ide?" Znela dosť unavene. "Myslíš, že zajtra na tom koncerte budem chýbať?" Zabudol som na celú Nataliu, na všetko, v hlave mi vŕtala iba jediná otázka a to, čo také jej môže byť? Koncert by si nenechala ujsť. "P-prečo by si mala? Je ti niečo?" - "Nie, nie, len mi je trochu zle, dobre, trochu dosť, ale neviem, či mi to do zajtrajška prejde." cítil som, že niečo nie je v poriadku. "Počkaj, hneď som tam." Hneď začala protestovať. "Nie, zostaň doma, nie je to nič zlé, len menšie bolesti žalúdka. Nemusíš chodiť." Zaváhal som, no potom mi znovu docvaklo, že to také nedôležité asi nebude. "Nezaujímajú ma tvoje protesty." A zložil som.

Dorazil som k nej síce s vybitou baterkou, ale aspoň som bol pri nej. Ležala na posteli, celá bledá a v ruke zvierala telefón. Bola spotená a zvíjala sa v bolestiach, držala si brucho a vedel som, že má často krátke, ale silné kŕče. Všetko ma bolelo za ňu dvojnásobne. Nevedel som, ako jej pomôcť, videl som na stole tabletky proti bolesti, ale doplo mi, že už si asi dala a ďalšiu jej dať nemôžem. Iba, že by sa predávkovala. Nie, taká hlúpa nemôže byť. "Hovorila som ti.. au... aby si sem nechodil." zašepkala a trhane dýchala. "To som ťa tu mal nechať takúto? Prosím ťa. Zavolám ti aspoň doktora." hladkal som ju po spotených vlasoch a vytáčal číslo záchranky, no v poslednej sekunde ma zastavila. "Nie. Ja.. asi už viem, čo sa deje. Daj mi minútku." Odšuchtala sa do kúpeľne, kam ma v žiadnom prípade nepustila a ja som tam čakal, ako to celé dopadne. Nepočul som odtiaľ žiadne zvuky, nič čo by bolo podobné vracaniu alebo niečomu takému. Vyšla odtiaľ po chvíli so zničeným výrazom, a držala sa za brucho. "Myslela som, že aspoň vyvrátim obsah žalúdka, ale nič v ňom nie je," pokrčila ramenami, "že by to malo na svedomí to špinenie?" Dobre, som jediný, kto nerozumie pojmu 'špinenie'? Pozrel som sa na ňu s nechápavým výrazom a nadvihnutým obočím a ona sa iba zachechtala. Spadol mi zo srdca obrovský kameň, že jej je lepšie. "To sú babské veci. Ale nevedela som, že je to taký krutý proces." zamrnčala a hodila sa na posteľ. V tej chvíli sa znovu schúlila do klbka a skučala od bolesti. Vzal som ju do náručia a utešoval ju, že všetko bude v pohode, že to o chvíľu prejde. Aj tak mi vŕtalo v hlave, čo to je za proces. Nikdy v živote to ešte nemala? Nechcel som sa na to dnes pýtať, keď vidím, že iba odpoveď na moju nevyslovenú otázku ju tak zmohla. "Ideme spinkať, hm?" navrhol som, na čo hneď pokývala hlavou a pomaly zatvárala oči. Pomohol som jej prezliecť sa do pyžama a dal jej nejaký liek na upokojenie, ktorý som našiel v skrinke z čias, keď som tu ešte býval ja.

Čakal som, pokiaľ zaspí, no stále sa prehadzovala a hľadala polohu, v ktorej ju nič nebude bolieť. V duchu som bojoval sám so sebou, aby som tú sanitku predsa len nezavolal. Asi po 20 minútach som mal pocit, že spí. V tom momente som vytiahol mobil a do Googlu naťukal to neznáme špinenie. Ako prvé mi vyhľadalo "3 príčiny špinenia". Klikol som na to s obavami, aká informácia na mňa môže vyskočiť. Pomaly som posúval stránku nadol, akoby som čakal, že na mňa vyskočí nejaký nechutný obrázok. Avšak realita bola prekvapivejšia, ako predstava. 1. Dôvod - tehotenstvo. No dopekla! Priznávam, je to možné, aj keď si dávam pozor. Posunul som to ďalej a tam stálo 2. Antikoncepčné tabletky. Dobre, som si istý, že antikoncepciu neberie. 3. Stres a choroba. Ak je žena silne vystresovaná, môže jej mozog zmeniť produkciu hormónov. Áno, určite je to toto. Toho stresu si užila až až. Ja toho Michaela odstrelím.