Dangerous Dancer

6. Dve chlpaté klbká

Menšie oznamko: kapitoly 6-12 sa chystajú byť prepísané, ony nebudú takto zle zoštylizované navždy :D

Na skúšku som prišla ako posledná. Abe bol u mňa celkom dlho. Nanešťastie sme sa rozprávali ešte o vzťahoch, o mojom bývalom. Samozrejme som mu nepovedala kto to je. Rozlúčili sme sa asi o jednej. Je celkom zaujímavé, ako dlho sme sa dokázali baviť. Avšak ja som ani nepociťovala, že sme boli spolu tak dlho. Fajne sa s ním kecá.

Ráno sme sa mali stretnúť o 10:00. Meškala som asi pol hodinu a to som sa snažila prísť najrýchlejšie ako som mohla. Keď som vstúpila do miestnosti, všetci stáli okolo okrúhleho stola a niečo čarbali do poznámok. Cítila som sa ako v škole. "...sa stretávať takto asi každý deň až do 20. augusta. Máme na to približne dva mesiace, možno menej." Vysvetľoval známy hlas, ktorý, ako inak, patril Abrahamovi. "Dva mesiace na čo?" Zložila som si tašku a pristúpila ku stolu. "Áá dobré ráno princezná. Ako si sa vyspala?" Žmurkol na mňa, ako keby sme spali spolu. Všetky oči na mne. "Ehm.. Dobre. Už mi niekto konečne povie o čom sa to dohadujete?" Zneistela som. "Sami ešte poriadne nevieme." Povedala Nadia a zaškúlila naňho, nech už to konečne vyklopí. "Podľa e-mailu od producenta by sme mali vytvoriť album. Vraj sa do toho zapája aj viac hudobných a tanečných skupín. Každý z nás by mal zložiť jednu pieseň. To bude najlepšie. Keďže je nás 14, nebude vadiť, ak niekto nie. Ja sám pravdepodobne zložím 2-3. Dôležité je, aby sme stihli urobiť hudbu, texty a choreografiu. Za dva mesiace." Prizvukoval a trochu si povzdychol. Aha, tak už chápem, prečo sme sem chodili. Bude to sranda. Abe pozrel na mňa, usmial sa a ďalej venoval pozornosť MacBooku pred sebou. Môže byť ešte peknejší? Peknejší - Anette ideš. *Krajší? "Ja a chalani zapracujeme na hudbe a baby by som poprosil aby sa zamerali na choreografiu." Dodal so sladkým úsmevom. "Myslím, že na dnes už nič nemáme, mohli by sme sa rozísť." Navrhla Catalina, na ktorej bolo vidno, že sa niekam ponáhľa. "Áno, ja už sa neviem dočkať písania." Súhlasila s Catalinou Ana a zahľadela sa niekam do diaľky so spätými rukami. "Aká je vlastne téma, na ktorú máme písať?" Vyzvedala som, pretože mi to akosi zabudli povedať. Abe sa opäť pozrel do počítača, chvíľu klikal a potom to našiel.
"emm.. názov je 'Poďme sa správať neslušne'." Naznačil prstami úvodzovky a zahryzol si do pery. Hmm... tak toto bude ešte zaujímavá práca. Zatvárila som sa trochu nespokojne, ale nikto si to našťastie nevšimol. Šla som do šatne a tam som sa rozprávala s babami, čo sa chystajú zvyšok dňa robiť. "Noo my sme chceli ísť do mesta." Zatiahla Alice a poobzerala sa po ostatných dievčatách. "A kam idete?" Vyzvedala som ďalej, pretože som vážne nemala žiadne plány. "Ideme nakupovať. Veď to poznáš. To by ťa nebavilo." Mávla rukou Ana a prezliekla sa do bieleho tielka. "Cata, choď za Abem prosím ťa a vysvetli mu čo má urobiť. Ja musím skočiť ešte za Danielom." Trochu pochybovačne som sa na ne zahľadela, potom som sa pozrela na Rosy, ktorá len pokrčila ramenami a vyšla zo šatne. Tak fajn, vyzerá to na deň osamote.

Urobila som im niečo? Kráčala som ulicou a prezerala si výklady obchodov. Prečo mám taký hrozný vkus, že sa mi nič prečačkané nepáči? Rada by som si niečo kúpila. "No ahoj." Ozvalo sa za mnou. Mohla som tušiť, že dnes len tak sama nezostanem. "Ahoj." Otočila som sa k nemu, odzdravila ho a dala mu pusu na líce. V súkromí nemusíme, ale takto na verejnosti je to niečo ako zvyk. Ale mne to nevadí. "Vyspinkaná doružova?" Podpichol ma a jemne sa usmial. "Zaspala som.." Zašomrala som tlmene a zrýchlila krok, aby som sa ho striasla. Čo bolo nejak tak nemožné. Pobehol a zastavil ma, keď sa predo mňa postavil. "Nehovor... Meškala si! Tu nemôžeš meškať!" Pohrozil mi a zasmial sa, keď videl môj vystrašený výraz. "Ticho, dobre? Ty za to môžeš!" Šťuchla som mu do hrude. "J-ja? Mala si ma skôr vyhnať. To ty za to môžeš!" Hral sa na urazeného a veľmi dotknutého, no potom vyceril zuby. "Zabijem ťa!" Zazerala som naňho tak dlho, pokiaľ sa neodtrhol. "Bože, prestaň. Ty bosorka. Ten pohľad je odporný. Už to nerob!" Zakryl si oči a ustúpil odo mňa. Milujem ten pohľad. Usmiala som sa sama pre seba. "Tak ma neser." Odpovedala som medovým hláskom a pokračovala v ceste do Starbrucksu, kam ma pozval.