Dangerous Dancer

34. Bolesť

Abraham

Zobudil som sa na príšernú bolesť hlavy, mal som pocit, že mi vybuchne. Aj to by menej bolelo. Pred očami som mal zahmlené, nedokázal som rozlíšiť, kde som, no vedel som, že v mojom apartmáne nie. Snažil som sa rozpamätať, ale bolo to márne, absolútne som netušil, čo sa včera večer dialo. Viem len, že ma príšerne bolela hlava a pamätám si pocit skľúčenosti. Skoro som vyskočil z postele. "Dobré ráno." Začul som jej hlas a hneď som si spomenul, kde som. Natalia. Dopekla. Pomaly som sa posadil, čo spôsobilo ešte väčšiu bolesť hlavy. Pozrel som sa na ňu. Veľa som toho nevidel, ale rozoznal som, že je nahá. Zrýchlil mi tep a teraz už viem, že som v keli. A to som sa ešte nedozvedel všetko. "N-Natalia, my sme..?" Dobre vedela, čo tou otázkou myslím. "Ani ja na to nie som hrdá. Ale bolo to krásne." Zrak sa mi pomaly vracal a prvé, čo som uvidel, bol jej falošný úsmev. "A.. To ty..? Vedela si predsa.. " habkal som. "Ja? Dovoľ mi ozrejmiť ti, že ty si vyštartoval po mne." Dobre, vidím, že som nahý aj ja a viem, že v takom stave som sa sám vyzliecť nemohol. Nie to ešte ju pretiahnuť. Čo to na mňa hrá za sprostú hru? Čo si to nahováram, aj keby to mala na starosti ona, stále tu je ten fakt, se som bol Anette neverný. "Pozri, o tomto sa nikto nedozvie. Aj tak ti veriť nebudú, moje tvrdenie proti tvojmu." Vysvetľoval som jej zatiaľ čo som sa obliekal. Nedal som jej šancu argumentovať, radšej som odtiaľ odišiel a modlil sa, aby sa Anette ešte nevrátila od An.

Dobre, vzduch je čistý. Teraz len zariadiť, aby tá pijavica držala hubu. A ešte jedna vec. Meškám. Režisér ma zmieša so sebou, už to vidím.

Ihneď som vbehol pred kamery, nezaujímal som sa o nič a o nikoho. Na tom mieste som už našiel aj to stvorenie. Snažil som sa ju veľmi nevnímať, ale to sa, samozrejme, nedalo, pretože som sa musel tváriť, že sa s ňou chcem vyspať. Tentokrát nám to vyšlo perfektne, dokonca sme dostali aj pochvalu, na ktorú som, tentokrát, nebol hrdý. A ideme tancovať. Bože, veď ja sa na ňu ani nemôžem pozrieť. Podviedol som ju. Ja...

Nebol čas, aby som za ňou prišiel a porozprával sa s ňou. Ani zakývať, nič. Vlastne som na to nemal ani odvahu. Aj keď o ničom netuší, nedokážem to. Pocit viny ma priam ničí. A to som to ešte neurobil pri zmysloch. Ježiši Kriste, zabite ma niekto hneď teraz. Je prestávka a môžem čakať, že je po mne. Aj keby jej nikto nič nepovedal, z môjho správania to ľahko zistí. A že vyštudovaný herec. Figu, však sa nedokážem pretvarovať ani keby chcem. Snažil som sa upokojiť dýchaním, a veru že mi to pomohlo. Zostal som pokojný, na chvíľu som sa dokázal sústrediť na niečo iné. "Abe, poď sem nachvíľu." Zavolal ma Diego. Ukazoval mi pár fotografií, že kde by bol najkrajší obrad. To vážne musí riešiť teraz? No nič, ako správny kamarát som sa do toho pustil. Aj keď neviem, či to má mať na starosti práve ženích. "Myslím, že asi toto, vyzerá to super." Ukázal som prstom na fotografiu parku, uprostred ktorého bol most nad malou riekou, ktorá pretekala mestom a popri brehu bolo niečo ako oltár. Bolo to pekné. Práve vtedy som aj zahliadol, ako sa ku mne blíži Anette. Nahodil som úprimný a spokojný úsmev. "Ako sa ti spalo u Anabelle?" Objal som ju, no ona sa ku mne veľmi nemala. "A tebe sa ako spalo u Natalie?" Zamrzol som. Pohľadom som vyhľadal tú odpornú pijavicu a snažil sa ju prepáliť očami. A tým som dal asi najavo Anette, že som u nej bol. Dopekla. Strelila mi facku a rýchlosťou svetla odkráčala z miestnosti. A dopekla. Všetci v miestnosti na mňa pozerali a ja som za ňou hľadel s pootvorenými ústami. Au. Rozbehol som sa za ňou, no ešte som sa stihol pristaviť pri Natalii. "S tebou si to ešte vybavím." Odvrátil som zrak a snažil sa ju dobehnúť, ale keďže je v behu dosť dobrá, nemal som šancu.

Anette

To tancovanie ma dosť unavilo. Ani neviem prečo. Počas prestávky som sa snažila s nikým nebaviť, lebo som mala pocit, že každý zo mňa vysáva energiu. Ale keď za mnou prišla Natalia, nemohla som ju len tak odpálkovať. "Ahoj." Pozdravila ma, na čo som jej ja iba kývla. "Anette, vy ste sa s Abem rozišli?" Bože, ani som si nevšimla, že je už tu. No jej otázka ma zarazila. "Nie, prečo?" Nadvihla som obočie. "Aha, tak to by som ti asi nemala hovoriť." Sklopila zrak a dokonca jej stiekla aj slza. Vyzvala som ju, nech mi povie, o čo ide. "Ja.. On.. Vyspali sme sa spolu." Vravela mi pomedzi slzy. Akosi mi nechcel dôjsť význam jej slov. Ako omámená som šla za ním. "Ako sa ti spalo u Anabelle?" Opýtal sa, akoby sa nič nedialo. A ja som sa ho nechcela ani dotknúť. "A tebe sa ako spalo u Natalie?" Začal sa obzerať a keď pohľadom spočinul na Natalii, vedela som, že je zle. Hnev vo mne len tak kypel. Nevydržala som to a strelila mu facku, no márne som dúfala, stena mu druhú nedala. Rozbehla som sa, neviem kam a bolo mi jedno, že pôjde za mnou. Bola som pripravená vynadať mu.