Dangerous Dancer

10. Anette, zostaň so mnou

Anette

Myslím, že je čas oboznámiť ich s mojimi plánmi. Akosi som si uvedomila, že som pred dvoma rokmi urobila blbosť, že som sa dala k babám. Prvý rok sa dal zvládnuť, ale keď sme začali cestovať po svete, musela som sa vzdať školy. Nemala som na to absolútne čas. A teraz si trieskam hlavu o stenu, pretože tancovať nebudem do konca života. Áno, sú z toho dosť veľké prachy, ale čo budem robiť potom? Žiť z toho, čo som si zarobila teraz? Nuž, chcem si dokončiť školu, pretože chcem mať aspoň ako taký základ a potom uvidíme, či budem pokračovať na vysokej alebo sa vrátim sem. Alebo či sa dám na individuálne štúdium, to by som prijala viac.

Po prvýkrát som si v aute pustila rádio a oni mi tam dajú toto? Hneď ako dohrala pieseň od Alana Walkera, Faded, moderátor uviedol no hádajte koho? "Máme tu Interview s hviezdami a dnes k nám zavítal idol dievčenskeho pohlavia, Abraham Mateo. Na Facebooku ste sa pýtali veľmi veľa otázok a my sa dnes budeme snažiť na ne odpovedať. Abraham, si pripravený?" No skoro mi zabehlo, keď som to začula. Preto sa tak ponáhľal zo skúšky. A ja som si myslela, že sa so mnou ani porozprávať nechce. Svojím spôsobom ma to ukľudnilo. "Samozrejme, už sa teším, čo si pre mňa dievčatá nachystali." No to som teda aj ja zvedavá. "Prvá otázka - kde sa bude konať tvoj nasledujúci koncert/ turné?" Vlastne my budeme mať spolu koncert. Na to som ani nemyslela, že budem musieť byť zase medzi ľuďmi. Zvláštne, však? Baví ma to, ale popri tom by som s tým hneď skončila. Asi som schizofrenik. "S manažérmi plánujeme turné v Amerike, avšak to až keď dokončíme album, na ktorom teraz pracujeme. Úplne najbližší koncert bude tu v Barcelone 20. augusta." Ujde do Ameriky. Chvála Pánu Bohu. Aspoň nebudem mať nutkanie nasťahovať sa sem. Čo si to nahováram? Všetci vieme, že on sa sem vráti. Ale ja dovtedy môžem zabudnúť. Predsa len čo oči nevidia, to srdce nebolí, no nie? "Nadväzujeme na ďalšiu otázku, ktorá znie - koľko piesní už máte a aká je tohtoročná téma albumu?" Ani sa nepýtajte. Ten, kto to vymýšľal, musel byť dobre mimo. "Zatiaľ máme asi desať piesní, už pracujeme na choreografii. Ale tému neprezradím. Chcem, aby to bolo prekvapenie." Presne viem, že žmurkol. Celú cestu som blúdila po Barcelone, naťahovala som čas, len aby som mohla počúvať ten rozhovor. Pýtali sa ho neskutočne veľa otázok, niektoré boli fakt podivné. Na všetky bez problémov odpovedal. Až na jednu, poslednú. "Pomaly finišujeme, takže posledná a asi aj najviac vyskytujúca sa otázka - máš priateľku?" To ticho bolo doslova mučivé. Pre Boha, odpovedaj! Veď mne povedal, že nemá, tak načo stresujem? "A čo ak mám?" A zase to bude naťahovať. Aj keď mne sa srdce rozbúchalo ako splašené. Zasmial sa. "Momentálne žiadnu nemám. Najviac na svete milujem svoje Abrahamerky. Ale, niekto by tu predsa len bol." Moje srdce vynechalo pár úderov. Akože už si dosť dlhú chvíľu hovorím, nech prestanem kvôli tomuto trapošiť, keď viem celú pravdu, ale každou sekundou sa mi zvyšoval tlak. A ja neviem prečo! Zovrela ma neskutočná bolesť. Nevládala som sa nadýchnuť. Zahmlel sa mi zrak. Nie nie, toto nebude kvôli nemu. Teraz mi je naozaj zle. Na chvíľu som pustila volant. Na jednu jedinú chvíľu. Avšak stačila.

Abraham

Už mám ale dosť toho telefónu. Predsa Anette vie, že keď ju niekoľkokrát za sebou vypnem, nemá cenu mi volať. Moderátor už na mňa pozerá, či som v pohode, keď sa stále hrám s telefónom. "Ehm.. Pardon, môžeme pokračovať." Dodal som s úsmevom. Ale mobil mi znovu začal zvoniť. Zvonenie som mal vypnuté, nerušilo to nikoho, ale ja som mal už obavy, čo také sa deje, keď to nepočká. Opäť som to vypol a ak zavolá znovu, už by som to asi mal zodvihnúť. "Hoďte tam nejakú pesničku." Zašepkal som a vybehol na chodbu. "Áno?" Zasyčal som nervózne. "Dobrý deň. Hovorím s Abrahamom?" Už len to, že som nepočul jej hlas, ale niekoho iného, mi zrýchlilo srdcový tep. "Ehm.. Áno, stalo sa niečo?" Nechápavo som povedal. V duchu som dúfal, že jej ten telefón len ukradli. "Vaša, ehm, priateľka mala dnes haváriu. Ste prvý na zozname v jej telefóne." Čo som vravel? Že sa mi zrýchlil tep? No a teraz naopak moje srdce prestalo biť. "Ste tam?" Veď ja s ňou ešte volám. "Ehm.. Áno, áno, som. Čo je s ňou? Je v poriadku?" Vychrlil som milión otázok, no ani na jedinú mi neodpovedala. Namiesto toho sa ma len spýtala, či by som mohol hneď prísť. No nič, interview som prerušil a šiel podľa inštrukcií sestričky.