Dangerous Dancer

13. Relax

Trochu dlhšia a o ničom. Ale aj také časti musia byť. :)

Abraham

A to teraz kde mám nájsť tie vložky? Kam by som si schoval ja kondómy? Do zásuvky. No v nočnom stolíku to asi nebude mať. Vyskúšal som teda kúpeľňu. Prehľadal som všetky poličky, všetky zásuvky, košíky a ja neviem čo všetko tu ešte mala. Načo je dievčatám toľko kozmetiky? Stavím sa, že polovicu z toho nepoužíva. Hľadal som všade možne, no neúspešne. Anette ma zabije. Taký bordel by tu neurobil nikto ani za rok, čo som ja stihol za desať minút. Moje pátranie sa skončilo keď som našiel kozmetickú taštičku, ktorú spomínala. Všetko, čo chcela som tam našiel. Chvála Pánu Bohu. To hľadanie ma už unavovalo. Začal som sa teda prehrabávať v jej skrini. Pobral som jej pár tričiek a všetky ostatné pre mňa nepotrebné kusy. Čo to ešte chcela? Okej, mohol som ju sem zobrať. Naozaj neviem, akú podprsenku a nohavičky jej mám zobrať, keď ona tu má snáď 100 druhov. Vybral som si pre mňa najkrajšie veci, s kvetinovým vzorom a nejaké tie sexy kúsky, ktoré by sa mi mohlo pošťastiť na nej vidieť.
Spokojný so svojou prácou som sa pobral domov.

"Už som domaaa!" zareval som a vyterigal kufor hore, do hosťovskej izby. "A to načo toľko vecí?" Spýtala sa pobavene. "No veď aby si nebola potom na mňa nahnevaná, že tu niečo nemáš." obraňoval som sa. Zasmiala sa na tom a odišla do sprchy. Ja som zatiaľ odišiel von skontrolovať Clea a Macarena. Žiadne utopenia, mali všetky končatiny a taktiež mi asi ani jeden do rána neumrie. Zobral som ich naspäť dovnútra a všetci traja sme sa uvelebili na gauči. Pozerali sme nejaký film keď mi zazvonil mobil. "Abraham, zajtra o 14:00 máš interview v televízii. Nezabudni." ehm.. Zabudol som. "Neboj sa, Diego. Budem tam." zložil som. Macareno na mňa hľadel, alebo skôr ma vraždil pohľadom. "Čo je? Čo som urobil?" Spýtal som sa ho. Pohľad mu spadol na moju ruku, ktorou som škrabkal Clea za uchom. "Hádam nežiarliš.'' zaškeril som sa a pohladkal aj jeho. Zhora sa ozvalo buchnutie dverí, čiže Anette už vyliezla zo sprchy. Chvíľu sa ešte ozýval fén a nejaké ďalšie zvuky a potom sa zjavila pri mne v obývačke. Prišla potichu, takže som sa jej trochu zľakol. Samozrejme som to nenechal na sebe poznať. ''Čo pozeráte?'' prisadla si k nám a pohladkala Macarena po chrbte. Ten hneď zabudol na žiarlivosť na Clea a pritúlil sa k nej. Aj ja chcem." Neviem čo to je, ale baví ma to. "
"A o čom to aspoň je?"
"Neviem."
"Pozeráš film a nevieš o čom?" na otázku som jej radšej neodpovedal a iba sa uškrnul.

Anette

Tak ako ho to môže baviť, keď nevie o čom to je? Veď to je jedno. Potrebujem niečo zistiť. "Abe?" zatiahla som. "Áno?"
"Vieš niečo o tých bytoch a autách zadarmo?" No ja viem, je to blbé rozprávať sa o tomto, ale vŕta mi to v hlave. Chvíľu premýšľal. "Hmm tie byty, samozrejme, mali byť zadarmo, ste tu pracovne a vlastne, keď si to tak vezmeš, 'nedobrovoľne', takže by vás nemohli nútiť platiť si bývanie. Ale tie autá sú sponzorský darček, vraj ste mali druhé výročie skupiny." Nooo áno, mali. To dáva logiku. Záhada vyriešená. Zostali sme ticho a sledovali film, o ktorom nikto nič nevie. Macareno sa ku mne túlil a Cleo zase k Abemu. Máme to pekne podelené. Odrazu sa zdvihol. Všetci traja sme na neho pozerali. Otočil sa k nám. "Čo je? Čo pozeráte? Som hladný, no. Anette, dáš si niečo?" Bola som dosť hladná. "Hmm áno, tiež mi vyhladlo." Odšuchtal sa niekam do kuchyne a Cleo ho nasledoval. "Tak, zostali sme tu sami." povedala som Macarenovi, ktorý mi venoval sladký pohľad a znovu mi položil hlavu na stehno.

"Už sa to nesiee." prifrčal s miskou jahôd. Toto tam robil pol hodinu? Krajal jahody? Zrejme nie, keďže sa ešte vzdialil a prišiel s dvoma taniermi, na ktorých boli lievance s Nutellou. Mňam. "Tipoval som, čo by si si tak dala. No, dúfam, že som trafil." Trafil, trafil, šikovný si. Lievance vyzerali naozaj dobre a chutili ešte lepšie. "Takto dobre varíš vždy?" Spýtala som sa ho, zatiaľ čo som si vymieňala pohľad s malým klbkom, ktoré mi dávalo najavo, že by si kúsok prosilo. Zľutovala som sa a dala mu trošku. Pri čine nás ale videl Cleo a začal si pýtať tiež. "Veľa času na to nemám, ale dá sa to jesť, keď si niečo urobím." vysvetľoval mi, a ja som sa zatiaľ delila o večeru s tými dvoma. "Ale jemu to nehovorte" zašepkala som. Abe to počul. Preskakoval pohľadom medzi mnou a psami. "Takže ty si tu pár hodín a rozumieš si s nimi viac než ja?!" pokrčila som plecami. "Už to tak bude."

Ležala som na posteli a snažila sa napísať ešte nejaké vety do veršov, ktoré vymyslel Abe,keď mi zaklopkal na dvere. "Čo robíš?"
"Píšem. Našla som tu tvoj text." prisadol si ku mne a zobral mi papier. "Ja? A čo som vlastne napísal?" pozrel sa na to, "aha, nemusíš to dokončovať. Je to blbosť." Ktorá perfektne vystihuje moju situáciu. Čítal ďalej, čo som napísala ja. Tell me what you're needed. I give you baby. Make it last forever. Tell me what is your secret.
Neviem, čo mal znamenať ten pohľad. Usmial sa a znovu sa ponoril do môjho textu. Don't be shy. Come on talk about it. What's on your mind? Let me play it out on your body. Hodil mi naspäť papier a skonštatoval, že dokážem snáď z každej vety urobiť dobrú pieseň. "Je to možné, ale pochybujem o tom." odvetila som. Mám ich veľa rozpísaných, ale skoro žiadna nie je dokončená. "Zajtra idem robiť interview do telky. Nebudem tu s tebou pár hodín." prelomil trápne ticho trošku smutným hlasom. "Neboj, mám tu dvoch strážnikov. A o čom to bude?"
"Dajú mi tam pár otázok a myslím, že pozvali nejaké fanúšičky, ktoré budú odpovedať tiež. A ja ich budem kontrolovať, či odpovedajú správne." zaujímavé. To si pozriem. "Ja.. Ehm.. Už pôjdem. Dobrú noc." žmurkol a zavrel za sebou dvere.

Je to divný pocit, byť cez noc u Abrahama. Nemôžem spať.

Ráno som sa zastavila v dverách a pozerala na tie oproti mne, z ktorých sa ozýval zvuk tečúcej vody. Oprela som si hlavu o zárubňu a tuším som zaspala. "Anette, neviem ako u vás, ale my máme na spanie postele." začula som pobaveneho Abeho, ktorý práve vyliezol zo sprchy. Otvorila som oči. Pootvorila som ústa. Stál predomnou iba v uteráku. Mohla som oči nechať na jeho vypracovanom brušku. "Čo?" pozrel sa na ten pre mňa prekážajúci zelený uterák, "aha, no, zvykaj si. Moja každodenná rutina." uškrnul sa. Podišla som bližšie k nemu. Do nosa mi udrela jeho vôňa, z ktorej som bola viac hotová než z jeho tela. "To si nemohol použiť kúpeľňu, ktorú máš, mimochodom, bližšie k tvojej izbe?" Spýtala som sa ho ospalo. "A čo ak nie?" táto otázka ma prebrala. A prečo nie? Pokrútila som nad ním hlavou. "Čo si dáš na raňajky?" zakričal mi cestou dolu schodmi. "Nič, ja neraňajkujem." vybehol znovu hore. "Čo?!" zopakovala som moju odpoveď. To som asi nemala robit, pretože mi tam dal desaťminútovu prednášku o tom, ako veľmi sú raňajky dôležité. Ale mne z toho býva ráno zle.

Oprela som sa o kuchynskú linku a pozorovala Abeho ako sústredene krája zeleninu. Strčil mi do ruky obloženú žemľu a otcovsky mi povedal, že pokiaľ to nezjem, tak sa odtiaľ nepohnem. Pomaly som do toho zahryzla. "Paradajky nemáš?" Spýtala som sa, pretože proste to k tomu patrí. Vraždil ma pohľadom. "Neznášam paradajky." Oh aha. Dobre. Prežijem to.
Do pol hodiny som mala raňajky zjedené. Vôbec mi neprišlo zle, práve naopak - naozaj som mala viac energie. A bolesť žalúdka ustúpila. Medzi tým, ako som sa ja trápila s jedlom, sa Abe šiel prezliecť. To ma zaujímalo viac ako tá žemľa.

Počula som ako sa ponáhľa dole schodmi a pribehol do kuchyne. "Musím bežať do školy. O dve hodiny som späť." pobozkal ma na líce a bežal preč. Vo dverách sa zarazil a pomaly sa otočil. "Prepáč, to je zo zvyku." Pozerala som naňho ako vyoraná myš. "V pohode." A už ho nebolo. No ale takéto každodenné rozlúčky by som prijala. Sklonila som hlavu. "A vy dvaja ste už jedli?" z ich výrazu som zistila, že asi nie. Postarala som sa o tie dve klbká. A teraz budem čo robiť?

Uznala som za vhodné ľahnúť si. Macareno si ľahol pri mňa a Cleo pri nohy. Také roztomilé stvorenia. Zaspala som rýchlo. Bola som naozaj unavená, keďže som celú noc nespala.

Abraham

Skúška mi ubehla celkom rýchlo. Ponáhľal som sa domov. Aby som mohol byť čo najdlhšie s ňou.
Našiel som ju spať spolu s mojimi psami. Neskutočné, ako si rozumejú. Ten pohľad bol taký... sladký. Ona je krásna aj keď spí. Musel som si ich odfotiť. Chvíľu som zvažoval, či tú fotku hodím na sociálnu sieť. Nedalo mi to. Do popisu som napísal They relax without me. Pekné od nich. Zatiaľ, čo som sa na nich len tak pozeral, sa zobudil Cleo. Odcupital do mojej izby a ja som ho nasledoval. "Šťastlivec." Povedal som mu otrávene. Ľahol som si aj ja a skontroloval reakcie na fotku. Za desať minút mi tam pribudlo okolo 50 000 palčekov a niekoľko komentárov na štýl kto to je a čo robí u mňa. Kľud, dievčatá, nič s ňou nemám. Bohužiaľ.
Nastavil som si budík, keby som náhodou zaspal aj ja. Ešte šťastie, že som to urobil, pretože som naozaj zaspal. Celý dom spí. A to nie je ešte ani 11 hodín doobeda...