Dangerous Dancer

25. Spokojnosť aspoň nachvíľu

Anette

Dopekla! Dopekla! Dopekla! Čo teraz? Okolo mňa sa všetko zastavilo. Čas prestal bežať. Zem sa prestala krútiť. Neviem, čo mám robiť. Čo mu povedať? Pravdu? Zabije ma. Panikárim. "Nie.." čo to robím? Prečo mu hneď nepoviem celú pravdu? "Nechcem odísť." Môj mozog nespolupracuje s mojim jazykom. Dobre, kľud. "Tak teda.. ako sa chceš venovať niečomu inému?" Spýtal sa podozrievavo. Na povrch sa začali predierať tie prekliate slzy. Silou-mocou som sa ich snažila zadržať. "Ešte neviem." Toto mi neprejde. "Anette, ja to nechápem." Pokrútila som hlavou. "Nič nemusíš chápať. Áno, uvažovala som nad tým, že si dokončím školu, ale to predsa môžem aj na diaľku." Tak. A je to vonku. Prekvapenie. Zvažujem aj túto možnosť, ale popravde sa neviem ešte rozhodnúť. "A-ale prečo si mi to nepovedala?" Pokrčila som plecami, "nepýtal si sa." Utrúsil poznámku, že som strašná a objal ma. Mám to čiastočne za sebou. Odľahlo mi.

V Cadíze som ešte nebola, ale páči sa mi tu. Vedela by som si predstaviť žiť v tomto meste. Najviac ma ale prekvapil Abeho dom. Človek by čakal obrovskú bohatú vilu s veľkým pozemkom a v garáži štyri autá. Namiesto toho sme prišli do útulného dvojposchodového domčeku. Chudobne teda nevyzeral, ale doplnky z tmavého dreva dodávali bielej budove akýsi šmrnc. Veľká záhrada s kvetmi a malým dreveným prístreškom s krbom dodávala pozemku rozprávkový nádych. Chýbali mi tam iba lesné víly. V strede starostlivo udržiavaného trávniku bol veľký bazén, ku ktorému viedol vydláždený chodníček lemovaný solárnymi lampičkami zabudovanými do kameňov. Práve som po ňom behala bosá, keď za mnou prišiel Abe. Naklonil hlavu do strany a škeril sa. "Páči sa ti tu?" Zatočila som sa. "Áno, je tu krásne. Čakala som skôr betónovú džungľu." Zrazu som pocítila túžbu sadnúť si na slnkom vyhriatu zem a nikdy sa odtiaľ nepohnúť. Cítila som sa tam tak skvelo. Spoza domu vybehol.. "Cleo?" zaostrila som na toho psa. "Nie, miláčik. To je Shira, Cleova sestra." Abe sa zasmial a zavolal Shiru k sebe. Niečo jej pošepkal a hladkal ju pri tom na chrbte. A potom sa prišla zoznámiť so mnou. Čupla som si pri ňu a pohladila ju medzi uškami. Asi budeme kamošky. Oblizla ma a rýchlo sa vydala na útek. Po pár metroch zastala a čakala, ako zareagujem. Začala som sa smiať a ona znovu spokojná prišla ku mne. "Je naozaj zvláštne, ako ťa zvieratá aj ľudia v mojej rodine tolerujú. Ju.. ehm... nemali radi. Hlavne Shira." informoval ma zamyslene a obzrel sa dozadu. Stála tam Susana, jeho mama a Isabel, ktorá sa hneď rozbehla za mnou, skočila mi do náručia a prilepila sa na mňa ako kliešť. Abe mi rozprával o jej minulosti a veľmi ma teší, že na mňa takto reaguje. Vlepila som jej pusu na líce a ona sa na tom smiala podobne ako Alejandro. Chýba mi ten malý. Nebola ani ťažká, ale napriek tomu ma po chvíli, čo som ju držala, začalo pichať v podbrušku. Zliezla zo mňa a začala ma ťahať dovnútra, aby som jej niečo nakreslila. Hodila som na nich ospravedlňujúcu grimasu a oni sa na tom iba smiali.

Hneď, ako ma Isabel dotiahla do svojej izby, ma ovalila sladká vôňa niečoho. A potom som zistila, že to je voňavka s obalom Hannah Montana. Rozbolela ma z toho pachu hlava, ale našťastie mala Isabel otvorené dvere na balkón, čiže som si sadla bližšie k nim a nasávala dýchateľný vzduch. Pohľad mi spadol na fotku v rámiku, ktorú mala položenú na nočnom stolíku. Všimla si to. Prebehla cez miestnosť a podala mi fotku. "To je moja teta," povedala mi a sklonila hlavu, "teda bola." Prišlo mi jej ľúto. Objala som ju a nechala ju, nech mi sadne na kolená. "Anette?" Ukľudňujúco som ju hladkala po chrbte. "Áno, zlatko?" Smrkla. "Prečo tí najlepší ľudia vždy odídu ako prví?" Spýtala sa ma a mňa to úplne zarazilo. Malé deti to už takto vnímajú? Horúčkovito som rozmýšľala nad odpoveďou. "Ja neviem, moja. V nebíčku chcú mať asi tiež dobrých ľudí, tak si ich berú skôr ako tých zlých." Neviem, či je to dobrá odpoveď, ale ukľudnila som ju tým a navrhla, či si teda konečne niečo nakreslíme.

Už som mala obrázok skoro hotový, keď som zdola začula viac hlasov. "Idem pozdraviť Isabel." začula som tlmene z druhej miestnosti. "Už som dom.." zamrzol vo dverách a ja na zemi. To je ten chlap z papiernictva! Zarazilo ma, že by som ho ešte niekedy stretla, a ešte viac ma dostalo, že som si ho pamätala. Vyklonil sa z dverí, "mamiii? My máme návštevu?". Zasmiala som sa a on mi venoval tiež úsmev, podľa ktorého som usúdila, že je to asi ten Abeho brat. Rýchlo som sa postavila zo zeme a podišla k nemu. Hneď na to pribehol aj Abe. "Juan, to je Anette, tvoja potencionálna švagrinka a Anette, to je Juan, môj straší brat." Predstavil nás a odišiel. Zostalo trápne ticho, ktoré po chvíli prerušil Juan: "Ako dlho ste tu?" Civela som do zeme a cítila som, že Isabel nás pozoruje. "Ráno sme prileteli." - "Aha," skonštatoval a odišiel.

"Srdiečko, poď sa kúpať." skočil mi do postele Abe a spôsobil, že som perom urobila čiaru cez celú stranu zošita. "Čo zase čarbeš?" chcel mi to zobrať, ale našťastie som stihla zošit zatvoriť a pohotovo som mu čapla po rukách. Píšem preňho pesničku, ale stále neviem, či mu ju dám. "Tak mi poď aspoň pomôcť," mrnčal a rozvalil sa na posteli. "A s čím?" - "So šľahačkou." ležal ako anjelik v snehu a čumel do stropu. "A ty nevieš striekať šľahačku?" Plesol sa po čele až ma to bolelo zaňho. "Čo si ty myslíš, že som krípel? Mamka nakázala vieš tú šľahanú a ja nemám poňatia, ako to má chutiť." Wtf? Civela som naňho jak na debila, ale šla som mu pomôcť.

"Vidíš? Ochutnaj to. Veď to nemá ani chuť!" ukázal mi misku naplnenú obláčikmi. Oblizla som mu prst, na ktorom mal tú takzvanú šľahačku a.. naozaj chutila mdlo. "A cukor si tam dal?" Nadvihol obočie tak vysoko, že som si myslela, že vyššie už nepôjde. "Tam má ísť cukor?" Začala som sa smiať, až pribehla Shira zistiť, čo sa deje. Odbehol a skoro pustil tú misku na zem. Pricupital s práškovým cukrom a sitkom. "Koľko toho?" Spýtal sa a nasypal do sitka cukor. Po dvoch minútach osievania, kedy nemal preosiatu ani polovicu, som stratila nervy. "Ale to nemusíš dávať cez sitko." Pozrel na mňa a takmer ma zabil pohľadom. Nos mal celý biely od cukru a ja som ledva zadržala smiech. "Nechaj ma žiť, dobre? Ja to tak chcem." Zašepkal, spojil prostredník a palec a zamával vo vzduchu. Mávla som nad ním rukou a podoprela si hlavu. Toto bude nadlho. Zrazu prestal osievať a zahľadel sa do toho, "kašlem na to," a vysypal ten cukor z toho sitka rovno do tej šľahačky. Spustila som smiech na celé kolo a on so mnou. "Hej, nesmej sa na mne. Si zlá!" fúkol do mňa cukor, čo mu zostal na ruke. Zakašľala som a dala mu slabú facku. "Ty exot, kde to je?" ozval sa Abeho ocko, o ktorom sme ani jeden nevedeli, že tam je. "Už sa to pripravuje!" zakričal Abe a utekal do kuchyne pripraviť, tipujem, že nejaké zmrzlinové poháre. "Má dvadsať rokov a rozumu nikde." Oprel sa o stoličku a hľadel za ním. "Ešte mám devätnásť!" Ozvalo sa tlmené protestovanie. "Ó, prepáč. Zabudol som, že narodeniny máš až o tri dni." žmurkol na mňa a obaja sme sa potichu zachichotali. "No hahaha." vyšiel ofučaný spoza dverí a na podnose mal niekoľko pohárov s ovocím.

"No taaak, ťahaj do toho bazéna!" Abe ma ťahá kúpať sa, ale mne sa proste nechce. Vytrvalo ho odmietam. "Si chorá? Prečo sa ti nechce? Veď nemáš menzes..." Zarazila som sa. "A to ty ako vieš?" precedila som cez zuby a prižmúrila som oči. "Zlato, nie som sprostý. To by som si hádam všimol, nie?" Vyčaril nevinný úsmev a znovu ma poťahal za ruku. "Nie." Rozhodne som pokrútila hlavou. "Fajn, keď to nejde po dobrom..." vzal ma na ruky a odniesol ma až do jeho izby, kde ma hodil na posteľ. "Lež, ani sa nepohni." Namieril na mňa prst a začal sa hrabať v mojom kufri. A až potom mi došlo, že hľadal moje plavky. "Ktoré? Tieto biele, alebo tyrkysové? Mimochodom, v tých bielych si neskutočne sexy." Zasníval sa a podišiel ku mne. Vedel, že ja sa do toho neoblečiem, tak to urobil sám. Celú ma vyzliekol a napratal do plaviek. Zabijem ho. Stále som sedela na posteli a hľadela som naňho. "Takže ani dole sama nepôjdeš?" Znovu ma zodvihol a odniesol pri bazén, v ktorom sa kúpali všetci členovia rodiny vrátane Shiry. Rovno ma tam hodil. Vedel, že by som sa tam sama nedoplazila. Susana ho pokarhala, že takto sa ku dáme nespráva a náročky ma zavolala do rodinného kruhu, aby si ma Abe nemohol uchmatnúť pre seba. "Mamaaa, neber mi ju! My sme tiež spolu málo." Iba každý deň. Hodila som naňho vraždivý pohľad. On sa na mňa iba škeril a vyzliekol si tričko. Skoro som sa tam utopila, keď som ho zbadala, ale našťastie tam bolo toľko ľudí, že by som sa nedokázala utopiť ani keby som chcela. Videla som ho už toľkokrát, ale zakaždým, keď ho vidím bez oblečenia, som v siedmom nebi.

Doplávala za mnou Isabel na nafukovačke a ja som si sadla na okraj bazéna, aby som bola na jej úrovni. Bľabotala mi tam o jej 'frajerovi', s ktorým sa rozviedla a teraz sa jej páči iný, ale bojí sa, pretože s ním ide do prvej triedy. Prikyvovala som a tvárila sa veľmi zamyslene nad jej výlevmi srdca, no v skutočnosti som zadržiavala smiech. A ostatní so mnou. Ach, tie detské lásky. Chcela som jej povedať o mojom bratovi, ktorému by sa určite páčila, ale nestihla som to, pretože ma niečo drglo a ja som spadla do bazéna. Vynorila som sa a zbadala som známe klbko chlpov - Macareno. A za ním Clea, ktorý ho sotil za mnou do vody. "Hej, si tu dve minúty a už útočíš?" začula som Abeho, ako hreší Clea. Stiahol chvost aj uši a odšuchtal sa pod prístrešok. Pribehla za ním Isabel, "nevšímaj si ho. Poď!" pohladkala ho po chrbte a popohnala do bazena. Zrazu som si už nepripadala ako idiot, keď som sa pri prvom stretnutí s Macarenom s ním rozprávala. Tu berú zvieratá doslova ako členov rodiny. A potom mi doplo, ako sa sem tí dvaja dostali? Prebehnúť z Barcelony asi nemohli. Spoza domu sa vynoril Diego a za ním Anabelle. Rýchlo som vyliezla z bazéna a utekala ju objať. Tak veľmi mi chýbala!

Taká oddychová časť. Dúfam, že vás to bavilo. :D Ak sa vám páčila pesnička, na ktorú Abe tancuje vo videu, tu ju máte: