Dangerous Dancer

39. Šaty

Abraham

"A čo ak by sme to dali takto?" Prehodil som Anebelle cez hlavu závoj, no malo to jednu drobnú chybu - dal som ho naopak. Keďže prvá družička zdrhla, bol som prinútený vyberať s ňou šaty ja. Chcela ísť s ňou Ana, ale chcel som, aby jej to niekto okritizoval aj mužským okom. "Niee. Tieto vôbec nie sú pre mňa." Mrnčala a už už som videl, že sa rozplače. "Pane a vy ste manžel?" Vrhol som nechápavý pohľad na tetu, ktorá nás obskakovala. "Nie, pani, ako vás to napadlo?" Neodpovedala mi, radšej sa iba usmiala a venovala sa Anabelle, ktorá sa smiala na mojom tóne, ktorým som odpálkoval predavačku. Prezeral som si všetky modely šiat, no žiadne mi nepripadali vhodné pre Anabelle. "Kašli na to, ja ti dám nejaké ušiť," zdvihol som prst, lebo som videl, že už ide protestovať, "ber to ako svadobný dar. A ďalej sa o tom nebudeme baviť." Nemala šancu argumentovať, musela so mnou jedine súhlasiť. Predavačka na nás pozerala, či nám nešibe, dávať šiť svadobné šaty, keďže tu sa jej žiadne nepáčili a pri tom je to najluxusnejší a najdrahší obchod so svadobnými šatami v krajine. No a čo, veď aj tak tie prachy nemám do čoho dávať.

Cestou z obchodu som dostal zaujímavú informáciu. "U Anette v škole bude maškarný ples. A viem, že tam bude." Oznámila mi Anabelle, za čo som jej bol vďačný. "Dvadsiateho prvého októbra tam musíme byť. Vlastne iba ty, mňa tam nemôže vidieť." Prikyvoval som a počúval každý detail, aby mi nič neuniklo. "Pablo mi všetko zrušil, no neviem, či mi to všetci potvrdia." Dodal som skľúčene. Nie každý totiž je ochotný zrušiť výhodný kšeft. Ale je mi to jedno, zmluvy žiadne podpísané nemám a môžem sa tváriť, že som chorý, no nie? "A to je problém?" Spýtala sa pomaly. Viem, čo tým myslela, ale nespýtala sa to priamo. "An, kašlem na to, ja za ňou pôjdem aj cez mŕtvoly." Vyhlásil som, čomu sa potešila, no vedel som, že ju to aj dosť znepokojilo. Ah jaj.

Zaviedol som ju k môjmu osobnému krajčírovi, ktorý, samozrejme, cestuje s nami, ale iba občas. Mám šťastie, že dnes je tu s nami. "Á, zdravím, Abraham. Čo potrebuješ?" Bože, aký som rád, že si nemusím s nikým vykať. Neznášam to. "Potrebujem svadobný dar pre moju kamarátku. Diego sa ide ženiť." Žmurkol som a krajčír zalomil rukami. Je to postarší pán, slušne vychovaný, až veľmi slušne. Správa sa ku mne, ako keby som bol syn kráľa, no je si vedomý toho, že sme kamoši. Proste vzťah ako má byť. "A o čo ide? Polnočné šaty? Alebo drobná vec do šatníka?" Zasmial som sa. "Nie, nie, Jorge, svadobné šaty." Oboznámil som ho. Vypleštil na mňa oči, no neprotestoval. Zaviedol som Anabelle do šatne, kde jej Jorge nameral miery. Sedel som tam a usmieval sa. Nemohol som vybrať lepší svadobný dar. Keď bolo všetko zmerané, presunuli sme sa do jeho prechodného ateliéru, kde rozkázal An, aby opísala svoje vysnívané šaty. Prechádzala sa po miestnosti a vravela, ako si predstavuje svoj rozprávkový odev. Zatvoril som oči a predstavoval si tie šaty do každého detailu, ako by vyzerali, poprípade som urobil drobné zmeny a namiesto Anabelle som do nich obliekol Anette. A potom mi moje ja strelilo facku so slovami, že ju už nikdy nebudem mať. Aj keď ju budem prosiť, aby mi odpustila, viem, že už by so mnou nechcela byť. Dočerta, ja som strašný debil. Bola to najcennejšie, na čom mi najviac záležalo a ja som to takto pokašľal. Nie Michael, ale ja si zaslúžim päsťou do tváre. Aj to by bolo málo, tuším povolím Pablovi, aby ma zabil, ako to už niekoľko dní plánuje. Alebo sa nechám udupať fanúšikmi, to bude krajšia smrť. "Abe? Si tu?" Zaregistroval som luskanie prstami pred mojimi očami. "Čo?" Vyskočil som z kresla. An na mňa zničene hľadela a šepkala: "nemysli na ňu." Sama dobre vedela, že to nevyjde, no obaja sme vedeli, že za ňou musím ísť. Aj keď som túto vojnu prehral už dávno, pokúsim sa o druhý pokus. Zaútočim znovu. Nie, čo to trepem. Má Michaela, o mňa už ani nezakopne, akurát ma bude nenávidieť za to, že som ju obťažoval. No moja myseľ narazila na jeden fakt, ktorý som sa snažil ignorovať - Michaelovi dala šancu, no mne nie. Po tom, čo všetko jej urobil. Mám právo byť naštvaný aj ja. Ja neviem.... "No tak, nespi. Pozri, už máme návrh." Znovu ma prebrala An a ukázala mi náčrt jej šiat. Vyzerali krásne, ako pre princeznú. Anabelle bola pre Diega princeznou a ja som na tú svoju práve naštvaný.