Dangerous Dancer

29. Už ma nikdy nepúšťaj

Oslavovanie 20. výročia narodenia Abeho, šťastie, zábava, darčeky, oslava a za koniec ma zabijete...

Abraham

Už mám dvadsať rokov. Dnes je ten deň, keď som nadobudol koncovku -dsať a už nebude -násť. Zobudil som sa dosť neskoro s vybitou baterkou, ako keby som celú noc buntošil. A to som normálne spal, pokiaľ nezoberieme do úvahy fakt, že sme sa s Anette asi do 2:00 rozprávali. Fajn, bol to príjemný pokec, ale potrebujem energeťák. Ihneď!

Pri raňajkách bolo podozrivé ticho. Nikto nič. Juan a Isabel ešte spali, no žeby rodičia zabudli na moje narodky? Pekné od nich. "Decká, máte dnes niečo na pláne?" prerušil ticho otec. Pozrel som sa na Anette. Bola dosť bledá a videl som, že jej asi nie je dobre, tak som odpovedal ja. "Máme poradu ohľadom nového klipu, ktorý by sme mali budúci týždeň točiť." odhryzol som si z kúska papriky a znovu sa sústredil na Anette. "Je ti zle?" Na otázku mi odpovedala prikývnutím a odišla preč. Všetci sme za ňou hľadeli, ale pravdepodobne aj naši uznali za vhodné neriešiť to.

"Nevieš, kde mám telefón?" Spýtal som sa Anette, ale tá mi nevenovala veľkú pozornosť a pozerala telku. "Tam kde si si ho dal." Čo to je, dočerta, za odpoveď? Ja neviem, kam som si ho dal. Večer som ho mal na nabíjačke pri posteli. To si pamätám. A ráno tam už nebol. Ani tá nabíjačka. "Musí tu niekde byť. Predsa sa nemohol len tak vypariť!" panikáril som. "Daj mi svoj mobil." vypleštila na mňa oči, "načo?!" - "Aby som sa mohol prezvoniť? Žeby?" Odignorovala ma. Čo je so všetkými? Zbehol som do kuchyne za našimi. Cestou som sa trochu upokojil a nahodil som úsmev. Vychrlil som na nich otázku, či nevedia, kde mám mobil. Oni odpovedali to isté, čo Anette. Doslova, dopísmena to isté! Čo sa tu všetci na mňa dohodli? Dobre, keď nie mobil, tak idem Mac.

Hej, keby som vedel nájsť aj ten. Do riti! "Anette, kde to všetko je?" zakričal som na ňu, no ona len pokrčila plecami a ďalej sledovala telku. Akoby sa nič nedialo. Stratil som notebook s rozrobenou prácou a mobil so všetkými kontaktmi a, krista, kde to všetko je? Čo cez noc okradli iba mňa? Pristúpila ku mne a objala ma. "Zabudni na to. Keď to nebudeš hľadať, vtedy to nájdeš. Poď si oddýchnuť." Dobre. Upokojil som sa a sadol si pri ňu. Sledovala nejaký film, tipujem, že ten o tých psoch. Ako sa to volalo? 8 statočných alebo tak nejak. "Pozri, mamina mi poslala fotku našich šteniatok." ukázala mi obrázok troch chlpatých batôžkov. Pery sa mi rozšírili v úsmeve. "Sú krásni." ďalej sa na nich usmievala a potom jej do lona skočil Apolo. "Ahooj, vyspinkaný?" maznala sa s ním a na mňa znovu zabudla. "Je normálne, aby človek žiarlil na psa?" Spýtal som sa sám pre seba, no ona to počula. Pozrela na mňa a pritisla sa ku mne najtesnejšie ako mohla. "Ja ťa za nič a za nikoho nevymením." zašepkala, za čo som jej vtisol bozk. Ale ten pes tam bol s nami stále. Pohladil som ho po malej hlávke, za čo sa ku mne začal tiskať podobne ako Anette. Fajn, teraz sa ho už nezbavím. "Dobré ráno!" Super, ešte ona tu chýbala. "Ahoj Isabel" pozdravili sme ju obaja a ja som pretočil očami. Vyslúžil som si bitku do hrude. "Pokiaľ viem, ty chceš mať viac než štyri deti. Zvykaj si." žmurkla na mňa. Ja som debil. Ja som taký neskutočný debil. Ale z neznámych dôvodov mám pocit, že jedno je na ceste...

Isabel sa už nadychovala, že mi niečo povie. V kútiku duše som dúfal, že aspoň ona nezabudla. Zbytočne. To decko sa mi začalo žalovať, že sa jej snívalo, že v noci kopla Apola a on plakal. "Isabel, ale ty si ho naozaj skopla. Spal potom u nás." pokarhal som ju a jej sa v očiach objavili slzičky. Posadil som si ju na kolená, "neplač, veď sa mu nič nestalo. Ale nabudúce ti do izby dáme jeho postieľku, dobre?" zotrel som jej z líčka slzu a ona mi venovala jemný úsmev. Prikývla. "A teraz sa bež prezliecť z pyžama. Šup!" Rýchlosťou svetla sa rozbehla do svojej izby a už jej nebolo. "No zdá sa, že tie decká budeš zvládať." skonštatovala Anette zatiaľ čo hladkala Apola. S tým malým chlpáčom sme si vymenili pohľady. Prešla ma zlosť naňho za to, že nám to včera skazil. Veď má taký sladký kukuč.