52. Dobré ráno

1.6K 140 34
                                    

Abraham

Možno som ju sem nemal brať. "Ty si taký idiot!" Chytal sa za hlavu Juan a pobehoval po izbe tam a späť. "Ja viem, ale veď ti vravím, že ma niečím zblbla." Vysvetlil som mu, ako si to pamätám ja, no nechce mi to veriť. "Celé to znie ako z telenovely. Priznaj sa, že si sa len nechal uniesť alebo čo." Rád by som. "Čo tu s ňou teraz chceš robiť?" Povzdychol som si a on sa zastavil a zazrel po mne. "Nie. Nechceš si ju vziať na krk, že nie?" Hľadel som naňho, čo mu dalo asi jasnú odpoveď. "Ty si neskutočný debil." Div, že po mne neskočil. Zabuchol za sebou dvere a ja som tam zostal sám sedieť na posteli....

Namiesto Natalie som si do postele zobral Macarena, ktorému sa už zatvárali očká. Spolu sme čakali na tú pijavicu. Mrzí ma, že som do toho zatiahol aj jeho, ale nechcem v tom byť sám. Kým prišla, on stihol aj zaspať. Škrabkal som ho za uškom, čo ukľudňovalo aj mňa. "Kde si toľko bola?" Sfukol som ju hneď ako zatvorila dvere. Ja viem, že som k nej hnusný, ale naozaj ju chcem vyštvať z môjho života. "Mne to trvá dlhšie ako tebe." Namierila svoj prst na mokré vlasy a potom na mňa. Zagúľala očami a ľahla si do postele. "A ešte chcem aj voňať, vieš?" Počkať, teraz nechápem. "To akože ja nevoniam?" Pritulila sa ku mne, čo mi bolo vrcholne nepríjemné. "Ty voniaš krásne. Skrátka som tam bola dlho. No. Čo som ti chýbala?" Zapriadla a ja som horúčkovito rozmýšľal, ako sa z tejto situácie vyvliecť. "Nie." Odsekol som a otočil sa jej chrbtom. Mohol by som do rána dostať porážku, alebo niečo podobné. Aby som ju už nemusel mať na očiach. A potom ma napadla jedna podozrivá vec. "Počuj, Natalia, kedy si bola naposledy u doktora?" Chvíľu rozmýšľala a potom sa ozvala: "hmm ani neviem. Prečo?" A sme tu. "Zajtra ráno ťa zoberiem do nemonice, veď predsa musíš ísť na kontrolu." Zavelil som. "Niee netreba. Ja pôjdem v Barcelone." Snažila sa vyhovoriť, no ja som sa nedal. "Ale ja chcem vedieť, ako sa krpcovi darí. A v Barcelone na to čas nebudem mať." Neozvala sa. Mám pocit, že sa snaží presvedčiť ma, že spí. Tak som ju nechal.

"Vstáávame!" Zahučala mi do ucha Isabel. Skoro som vyskočil z vlastnej kože a s Nataliou to ani nepohlo. Isabel sa chystala zhúknuť aj na ňu, ale včas som jej zakryl ústa. "Nebuď ju. Poď, ideme inde." Popohnal som ju a ešte sa zastavil vo dverách. Hľadel som na Nataliu ako spí a rozmýšľal som nad svojím životom. Čo také zlé som komu urobil, že ma karma takto trestá? Čo som mohol na nej, dopekla, vidieť? Povzdychol som si a zavrel potichu dvere. Isabel tam stála predo mnou a zazerala po mne. "Prečo je tu? A prečo tu nie je Anette?" Spýtala sa ma tou detskou nevinnosťou, no nevedomky mi sypala soľ do rany. Už viem, za čo si to zaslúžim. Ublížil som dvom najdôležitejším osobám v mojom živote. "Anette príde. Neboj." Som debil, strašný debil. Nie je predsa hlúpa, aby si nedokázala spojiť tieto dve skutočnosti dokopy. Anette tu nie je a namiesto nej prišla Natalia. "Ale prečo neprišla už teraz?" No čo jej mám na toto odpovedať? "Isabel, na svadbe sa jej môžeš spýtať, dobre?" Kľakol som si ku nej a vzal jej malé rúčky do daní. Prikývla a usmiala sa. "Tak poď, porozprávaj mi, ako je v škole. Už ti nerobia zle?" Poskladala sa na pohovke pred telkou a spustila: "Gabriel a Domenico sú do mňa! A ja neviem, koho si vybrať." Ježiši. V duchu som urobil riadny facepalm. Mať tak jej starosti. Nič by mi nechýbalo. "A to sú tí, ktorí ti robili zle?" Pokračoval som v téme a ona horlivo prikyvovala. Takže už vieme, kde je pes zakopaný. Žiarila ako vianočný stromček na Barcelonskom námestí. Ten šarm určite zdedila po mne. "Dobré ráno." Ohlásila sa Natalia a my dvaja s Isabel sme nadobudli sklesnutý výraz v tvári. "Dobré." Odzdravila ju a odišla čo najďalej. Obdaroval som tú pijavicu úsmevom a ona to zobrala ako pozvanie sadnúť si vedľa mňa. Pricapila sa na moju hruď, no so mnou to ani nehlo. Neznášam tú osobu. Zhlboka som sa nadýchol a pomaly sa vyšmykol z jej pazúrov. "Dnes ideme k tomu doktorovi, okej?" Samozrejme, že začala protestovať. "Ale ja sa pred tebou hanbím." Ouou, počkať. Ona, čo predo mnou behala v priesvitnom župane bez spodného prádla, teraz prehlasuje, že a predo mnou hanbí ukázať ehm.... Ja neviem čo sa to tam robí. Kašlime na to, na toto nemám žalúdok.

Dangerous DancerWhere stories live. Discover now