Dangerous Dancer

32. Polohrubá múka účinkuje

Anette

Náš nový hotel je krásny, takmer som odpadla, keď sme pred ním zastavili. Ako vždy mám izbu s Abem. Hore schodmi som sa trmácala asi pol hodinu a akurát, keď sme stáli pred našimi dvermi, ma napadlo, prečo som ja sprostá nepoužila výťah? Izba bola nádherná, zladená do sivých a červených odtieňov. V strede bola obrovská posteľ, ktorú si Abraham všimol ako prvé, postavil sa na stolík, alebo neviem čo to presne bolo, vyskočil a hodil sa do tej postele so slovami "I believe I can fly, I believ..." dopadol a hneď sa pretočil na chrbát, zamrnčal a skonštatoval: "Som nedobrzdil." Vie mi niekto vysvetliť, čo si šňupol? "Láska? Na čom fičíš?" založila som si ruky na hrudi a zachechtala sa. Zdvihol hlavu. "Ja? Na ničom, prečo?" Skočila som za ním a začala ho štekliť. "Priznaj sa, čo to je? Čierne korenie? Škorica?" Chytil ma za zápästie a držal mi ich čo najďalej od jeho tela. "Priznávam sa," vzdychol si, "je v tom polohrubá múka. Prepáč mi to." zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. "Skúsil som to iba raz, no potom to šlo ďalej, hovoril som mame, nech sa na to vykašle, ale ona ju stále kupovala. Mrzí ma, že moja vlastná mať je môj díler." Otvoril oči a vážne sa na mňa pozrel, až som mu to skoro uverila. Pootvorila som ústa a hľadela na neho ako na svätý obražtek. Pustil mi zápästia a posadil sa. Začala som mu tlieskať, sama neviem prečo, ale ten herecký výkon ma uchvátil. Poklonil sa. "Ďakujem, ďakujem, to herectvo mi ide, však?" smial sa. A s týmto mám žiť. Ja sa pri ňom scvoknem. "Zlato, je ti už dobre?" Spýtal sa ma a stisol mi ruku. Pokývala som hlavou. "A ty nevieš, čo by za tým mohlo byť?" Viem, ale to už nechcem vyťahovať. Miesto toho som len pokrčila ramenami, "Čo ja viem, nikdy pred tým sa mi to nestalo." Zostal ticho, nikto z nás chvíľu nič nepovedal a potom to nakoniec prerušil. "Naozaj nechceš ísť k doktorovi?" Nie, načo? "Nie, to mám len zo stresu." ubezpečovala som ho, no on sa netváril veľmi pokojne. Uznala som za vhodné zmeniť tému úplne. "Nevieš o An a Diegovi? Ešte som s nimi nebola." Zaškeril sa. "Povedala áno! Ja som to vedel." Tváril sa spokojne, tuším sa z toho tešil viac ako ja. Postavila som sa z postele, že idem za nimi, no potom mi došlo, že asi majú prácu s vybaľovaním. "A to teraz kam ideš?" Opýtal sa ma s nadvihnutým obočím. "A ja čo?" - "Akože, ty čo? Veď sme spolu stále!" vyhlásila som, no on sa nevzdával. "Ale to nestačí!" mrnčal ako malé dieťa. Nakoniec som sa nad ním zľutovala a zostala s ním.

Konečne som sa dostala z jeho pazúrov a sedím u Anabelle v izbe. "Rozprávaj, preháňaj, aké to bolo?" Sadli sme si do tureckého sedu, no An to veľmi nevydržalo, skákala, behala po izbe, ako keby ju kopol elektrický prúd. "Bože to bolo také achh... hore na Eiffelovke sme pozorovali nočný Paríž. Bolo ticho, okolo nás iba pár ľudí, no akosi sme si nemali v tej chvíli čo povedať. Začal si pospevovať Marry you od Bruna Marsa. Nebrala som to nijak výnimočne, vedela som, že má tú pieseň rád a v poslednom čase si ju spieval často. Zadívala som sa na neho, rada ho pozorujem, keď spieva. Potom sa on pozrel na mňa a povedal mi: "áno, chcem si ťa vziať." Zostala trochu v šoku a vravela si, či si znovu zo mňa strieľa, no potom, keď si predo mňa kľakol a spýtal sa ma to, došlo mi, že nie, nestrieľa." Civela som na ňu, ako keby mi práve oznámila, že o 5 minút bude koniec sveta a normálne som stratila reč. "Bože, An, to bolo krásne. Prajem vám to." silno som ju objala. "A prsteň sa ti páči?" Horlivo mi prikyvovala. "Vieš, že som ho vyberala ja?" Nadýchla sa, že niečo povie, no potom si to rozmyslela. "Ty? A prečo si mi nič nepovedala?" - "No ešte by som skazila prekvapenie." Žmurkla som na ňu. "Počuj, už by sme mali ísť." Navrhla Anebelle, s čím som súhlasila a obe sme sa vybrali na ďalšiu poradu ohľadom klipu. Nie som veľmi nadšená, že Abe natáča tie scény s Nataliou, ale nemám dôvod hnevať sa na Pabla alebo niekoho iného. Predsa je to vyštudovaný herec.

Abraham

Ešte nikdy som sa takto nestresoval kvôli natáčaniu klipu. Celý čas som sa usilovne snažil prepáliť Nataliu pohľadom a ona trúba si myslela, že ja po nej idem. Nevymýšľam si, usmievala sa na mňa ako slniečko na hnoji a hrala sa s vlasmi. Huknuté dievča. Keďže ostatní si šli nacvičiť choreografiu do videa, my dvaja sme tam zostali sami s Pablom a režisérom. Pablo sa tváril zničene, videl som na ňom, že ho to mrzí, keďže on vie, aké to medzi nami bolo. "Takže..vy dvaja už viete, čo budete robiť, je mi jedno, ako si to nacvičíte, ale budete robiť to, čo máte. Je vám to jasné?" Schytal som veľmi milého režiséra. Veľmi. S Nataliou sme hodili na seba pohľady. Ja znudený a ona natešený. A ona sa so mnou rozišla, chápete to? Našťastie. Keď tak nad tým rozmýšľam, ako som mohol s ňou vydržať dva roky? To čo som na nej videl? "Dobre, máte voľno, zajtra sa budete tváriť ako šťastný párik, ok?" Nadvihol som jedno obočie, dal som mu najavo, že je mi to proti srsti, ale neprotestoval som.