Remember?

Prolog

Je mi zle. Je mi zle z plaču, z toho pocity samoty a z toho ako som to vzdala. Bola tu šanca späť, no nevyužila som ju. Mala som? Možno. Nebojovala som. Ale mohol bojovať aj on. A načo aj, nie? Veď si našiel náhradu, ktorá čaká mimochodom jeho dieťa. Tiež to neurobil. Proste odišiel.Proste to vzdal. Vzal si veci a odišiel. Odišiel z môjho života avšak nie z môjho srdca.

 Bolo to pre teba také ľahké? Odísť? Plánoval si to? Miloval si ma vôbec? Tieto otázky mi motajú hlavu už dlho. Vlastne odkedy odišiel. Odvtedy to už ani nie som ja. Ten rozchod ma totálne rozhodil. Som mimo a viem to. Ale čo mám robiť? Chýba mi a to ma zožiera. Chcela by som cítiť jeho teplo, cítiť jeho dotyk na mojom tele a ochutnať jeho pery. Ale chcieť je pekná vlastnosť, že?

Takže je to pravda!! Mala si pravdu, vo všetkom! Je to obyčajná kur*a!!! Už sa mi viac nepleť do života, jasné?  

Tie slová ma vždy dokopnú myslieť na niečo iné. On ma vo svojom živote nechce tak prečo sa mám ja trápiť? Možno už aj zabudol, že medzi nami niečo bolo. Už sú to dva roky, ale ja nie. Stále myslím aké by to bolo, keby nám šťastie Selena nevzala. Dva neskutočne ťažké a dlhé roky plné slz a bolestí. Nepopieram že mi chýba, ale na tom nezáleží.Niečo mi po ňom zostalo. Vlastne niekto, aj keď on sa o tom nikdy nedozvie. Nikdy!! Nezaslúži si vedieť to! Nezaslúži si vedieť, že ma dcéru a na druhej strane asi by mu to bolo jedno. Nespozná ju! Nedovolím to! Aj keď ho milujem, čo sa stále nezmenilo,nedovolím mu to! 

Faith, moje malé prekrásne dievčatko. Ani si neviete predstaviť ako veľmi mi ho pripomína, ako sa na neho podobá. Moja malá princeznička. Je len moja! On na mňa ani ju viac nemá právo. Navyše je tú veľká šanca, že zabudol, že šiel ďalej... 

Práve spinká v postieľke a ja ju pozorujem. Nikdy ma to neprestane baviť. Jej rozkošné ručičky objímajú plyšového medvedíka. Je tak hrozne CUTE, to má rozhodne po mne :3 Narcis, ozvalo sa mi svedomie.

Za tie dva roky sa toho až tak veľa nezmenilo. Venujem sa hudbe a povedzme si to na rovinu darí sa mi. Koncerty, natáčanie, fotenie...zvykla som si. Zvykla som si na takýto život. Spolu s Dylanom spolu bývame v malom útlom bytíku. Nie, medzi nami nie je nič viac ako kamarátstvo, aj keď sa na verejnosti tvárime inak. Je to tak jednoduchšie. Paparazzi sú úplne všetci a myslím, že už začínajú niečo tušiť o malej Faith. Doposiaľ som s ňou nikdy nehodila sama na prechádzky, pretože vždy tlačila kočík Emily. Áno, presne tá Emily. Vrátila sa a dokonca sa stihla aj vydať a teraz mi je oporou. Viac-menej sa tvárime že malá je jej, aj keď to tak nie je. Každý kto má oči si to všimne.Je moja :)

 Čo sa týka mojej minulosti a rodiny Hemingtonovcov, neviem vám veľa povedať. Vyhýbam sa im, ale nie je to také jednoduché ako si myslíte. O Ryanovi viem, len toľko že je slávny a že sa mu tiež darí. Viem, že jeho song Sorry malal veľký úspech a asi je o mne.... Od Daviny mávam správy na sociálnych sieťach každučký deň od môjho odchodu, ale neodpisujem je. A načo aj? Nemá ani predstavu čo sa medzi nami pokašľalo a popravde ani by som sa nečudovala, keby ma znenávidela.

Pomalými ale najmä tichými krokmi sa dostanem do obývačky a sadnem si za kuchynský stôl. Vytiahnem z vrecka nohavíc mobil a odblokujem si displej. Možno to budem ľutovať, ale dva roky...je to dlho bez najlepšej kamošky. 

Vaša správa bola úspešne odoslaná...

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak začíname :33

*Adell