Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Aria, deje sa niečo?- starostlivo sa na mňa pozrel. Zakývala som hlavou na znak nesúhlasu, no nezmohla som sa povedať ani slovo.
Odrazila som svoj pohľad od zeme a zmätene a zároveň ho premiestnila na Ryana. Nechápavo na mňa hľadel a opatrne sa ku mne približoval.
-Ja-a-a ne-e...môžem-hneď čo som to dopovedala som sa otočila na päte a vbehla s malou v náručí hore schodmi až do mojej izby. Samozrejme, že som nezabudla tresnúť dverami. Rýchlo som ich zamkla a spolu s malou sa skotúľala chrbtom na zem, tak že sa môj chrbát opieral o dvere.
-Aria čo sa deje? Otvor mi!!- kričal za mnou. Môj zadok spadol na studenú podlahu.
-No tákk. Otvor tie dvere.-začal udierať si dverí, no po chvíli ho to prešlo,pretože som počula nejaký zvuk. Najskôr padol pomocou dverí na zadok rovnako ako ja.
-Prosím-šepol a pravdepodobne si priložil čelo o dvere.
-Vážne neviem čo sa deje...neviem čo som pokašľal- zamrmlal do dverí a jeho hlas znel ustarostene a smutne. Faith som si na seba položila obkročmo a snažila sa potlačiť slzy, ktoré sa mi hnali do očí. Nie! Musím byť silná! Kvôli nej! Snažím sa, okej? Nejde to. Už nevládzem. Nechám slzy pokojne niesť dole a dovolím ich zmáčať moje tričko slanou tekutinou. Vzchop sa! Nie si žiadna padavka. Nie si žiadne béčko. Vzmuž sa!! Jednoducho odídeš a zmieriš sa s vecami presne takými ako sú. Mám ho prenechať Selene? Znova? Mám jej prenechať muža, ktorého milujem a bez ktorého viac nedokážem žiť? Mám si zase prejsť tým najhorším a pritom sa tváriť, že je všetko v poriadku? Prepáč drahé ja, ale to nepôjde!!! Skvelé, už aj moje svedomie je proti mne. Vytrepala som sa opäť na nohy pomocou rúk a okamžite prešla pár krokov k posteli, na ktorej bol kufor. Hodila som tam ešte pár vecí a prezliekla malú do teplejších vecí. Zips na kufri som vytiahla až hore a opatrne som ho položila na zem. Na seba som si prehodila bielo-čiernu kockovanú košeľu a cez plece prehodila kabelku. Malá spokojne sedela na posteli a pozorovala ma. Vo vrecku nohavíc mi zase začal vyzváňať mobil. Kto sakra teraz volá? Dylan.
-Sorry bro, teraz vážne nie je vhodná chvíľa- odbijem ho a chystám sa to položiť, no stihne ma zastaviť.
-Aria neštvi ma! Čo to doparoma robíš? Dva roky si sa ho snažila obchádzať na kilometre a teraz mu skočíš do postele?- kričí. O čom to hovorí? A odkiaľ to vie?
-O čom točíš?- snažím sa znieť nechápavo, no hlas sa mi trasie.
-Nehraj sa na neviniatko dobre? Myslel som, že mu znova nenaletíš,ale asi som sa mýlil!Vieš čo? Fajn! Rob čo chceš ale potom nechoď za mnou, jasné?- skríkol a položil. To je idiot! Vyrazil mi tým dych. Doslova. Čo má za problém? Za prvé nemá dôvod má súdiť a za druhé prečo je taký? A za tretie odkiaľ o tom vie? Správal sa ako nejaká žiarlivka alebo čo, a pritom medzi nami nič nie je.Navyše chodí s Hailey a vyzerajú byť spolu šťastní tak potom? Prečo má momentálne každý chuť ma naštvať? Ďalší dôvod prečo vypadnúť. Čím skôr tým lepšie.
Odomknem dvere a podídem k posteli. Opatrne si Faith vezmem do náručia a pobozkám ju na čelo.
-Zvládneme to. My dve proti všetkým- šepnem a neposlušný prameň jemných vláskov jej zastrčím za uško. Pevne ju chytím jednou rukou zatiaľ čo tou druhou za sebou ťahám kufor. Viem čo ma teraz čaká a to rozhovor s Ryanom, o ktorý nemám najmenší záujem. Avšak viem, že sa mu nevyhnem. Spomeň čerta a je tu.
-Kam ideš?- spýtal sa nechápavo a skenoval každý môj pohyb.
-Na letisko- poviem a totálne ho odignorujem. Kedy som sa takto rozhodla? Kedy som sa rozhodla, že sa k nemu budem správať takto? Vážne budeme ...takáto? Sťažka prehltnem a prejdem okolo neho. Za bežných okolností by som ho tresla svojím plecom o to jeho, ale tým by som mu povedala že som naštvaná. Lenže ja nie som naštvaná len na neho. Ja som totálne naštvaná na seba a na to ako ďaleko to s nami zašlo!
-Počkaj! O čo ti teraz ide? Chcem sa porozprávať- okríkne ma a chytí ma za ruku, čím si ma otočí naspäť k nemu tvárou v tvár. Mlčky som mu pozrela do očí, v ktorých som sa v momente strácala.
-Čo sa stalo?- šepne a prstom mi prejde po líci. Ten dotyk mi spôsobí triašku po celom tele.
-Je to hlúposť- šepnem takmer nezrozumiteľne a pozriem sa na Faih.
-My nemáme byť spolu- zaklipkám párkrát očami, aby som zahnala slzy.
-Héééj, princezná takto nehovor- pomocou prsta a ukazováka mi zodvihol bradu do výšky jeho očí.
-Nie Ryan! Je to pravda!- skríknem mu do tváre.
-Myslíš si, že my dvaja..nie- zasmejem sa.
-Máš svoj život, máš svoju rodinu a ja nechcem byť tá čo ťa od nej oddelí. Nechcem aby si si musel vyberať, pretože ťa ľúbim, ale pochop. Takto to bude lepšie...- poviem a nakoniec vety už šepkám. Opriem si čelo o to jeho a pozriem mu na pery, ktoré mám chuť pobozkať. Nemôžem.
-Nemôžeš ma opustiť. Nezvládnem to. Znova nie- šepne a pozrie mi do očí. Vidno ako sa mu v nich hromadia slzy.
-Prosím, nerob to!- po líci sa mu skotúľa slza.
-Nemám na výber- odtiahnem sa od neho a ustúpim o dva kroky vzad.
-Prosím, nerob to!- zopakuje a priblíži sa ku mne. Automaticky ustúpim vzad až sa moje telo zrazí so stenou. Jeho pery a celý ON sa ku mne priblíži nebezpečne blízko, že sa mi ihneď zrýchli dýchanie, ktoré neviem nijako ovládať. Jeho prítomnosť so mnou robila vždy takéto vecí, ale prečo ma zrádza aj teraz?
-Ryan, do riti! Ja to nechcem urobiť! Nechcem!- zakričím a odrazím sa k nemu. Na nič nečakám a spojím naše pery. Okamžite začne spolupracovať a jeho ruky si položí okolo môjho pásu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Ľúbim ťa- šepol medzi bozkami a znova spojil naše pery.
-Musím ísť- odtiahla som sa.
-Nie nemusíš- šepol a zamával hlavou na znak nesúhlasu. Znova si ma k sebe pritiahol a spojil naše pery v jedny.
-Ryan!- snažila som sa odtiahnuť, no nešlo to. Musela som sa do bozku zasmiať, no hneď som mu bozky vracala.
-Nedovolím ti odísť. Nie bezo mňa- šepol mi do pier a potom sa mi pozrel do očí.
-Myslíš to vážne?- spýtala som sa a pozrela sa na Faith, ktorá nás zaujato pozorovala.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Nechcem vás stratiť- prikývol a znova hypnotizoval moje pery.
-Tak už ma pobozkaj- šepla som a on sa na mňa usmial.
Prepáčte, že som ju nepridala skôr :/ Nemala som žiadny nápad, nič čo by som v časti chcela mať a tak to trošku trvalo :/ V každom prípade dúfam, že sa páčilo :) Vaša *Adell
