Remember?

Skrat?

Moje telo sa odrazu začne triasť a hneď na to mnou prebehne nepríjemná triaška. Nemusím ani otvárať oči, aby som zistila, že ležím na studenej dlážke, pričom mi dudní v hlave.Nečudujem sa, keď ma Kevin niečím tresol do hlavy.

Moje telo sa pomaličky preberá a ja otváram oči. Rukou sa podopriem v lakti a pomaličky ale vážne pomaly sa posadím. Páni, je to ešte horšie ako som čakala. Tmavá, chladná a najmä malá izba bez okna a svetla, ktorú tvorí len jedna stará železná posteľ, (akože nie, aby ma zhodili do nej ale oni si ma pokojne zvalia priamo na zem veď prečo nie, že?)a nádoba s vodou ako pre psa. Vlastne ani neviem ako dlho tu som a kde vôbec som. Hľadá ma niekto? Všimol si vôbec niekto, že som preč? A čo Ryan? Nenávidí ma? ak veľmi si vyčítam slová, ktoré som mu povedala ale to už nemôžem vrátiť späť. Tak veľmi by som ho práve teraz chcela objať a povedať mu ako veľmi ho milujem, no nejde to.

-Ale, ale princezná sa nám už zobudila?- začujem povedomí hlas a odrazím som svoj pohľad od zeme a premiestnim ho na postavu stácu predo mnou.

-V-vy?- zakoktám sa.

-Je to už doba čo sme sa nevideli, že? Neboj, viem že som ti chýbal, ale vieš nastali menšie komplikácie a tak som sa za tebou nemohol zastaviť. Navyše môj syn to celé pekne posral, keď podal žiadosť o rozvod čo moju krásnu Selelnu nasralo...- zasmiala sa na vlastnom vtipe?

-Neboj sa dostal čo si zaslúžil, no nie? Veď to v nemocnici skoro vzdal. Chudák, ani netuší čo ho teraz čaká, no nie? Najprv ho opustí jediná osoba, ktorú kedy miloval, hneď na to mu zmizne dcéra...- znova sa uchechtol a mykol plecami.

-A to ani zďaleka nie je všetko, keď sa dozvie že to čo bolo jeho už jeho nie je- lačne si oblízol pery a vyštartoval rýchlymi krokmi ku mne. O čo sa snaží? Bojím sa. Jedným ťahom ma schmatol za ruky a vytiahol na nohy. Prisal sa mi na krk, kde mi nechával vlhké a nepríjemné stopy.

-Prosím prestaňte- šepla som a snažila sa mu vymámiť zo zovretia, no nešlo to.

-Prosím- zopakovala som.

-Stačí- ďalej som sa bránila, no s ním to nič nerobilo.

-Pochop, že teraz si len moja- šepol mi do ucha a vnútil mi bozk na pery. Neviem akým zázrakom no vytrhla som sa mu zo zovretia a vrazila mu poriadnu facku na líce.

-Je mi z vás zle- vypľula som mu tú vetu do tváre, čo som robiť nemala. Len som ho tým vytočila.

-Sklapni, ku*va!!!- Zdvihol ruku a poriadne sa ňou rozmachol, tak že som dopadla na zem. Na líci ma štípal jeho dotyk, no snažila som sa to nedať poznať, no to by som snáď ani nebola ja keby sa mi nespustila neposlušná slza z oka. 

-Nehovor mi, že ťa to bolelo- zasmial sa z plných pľúc.Smelo som sa na neho pozrela a uchechtla sa.

-Samozrejme, že nie- uškrnula som sa, aj keď moje líce doslova horelo. Jasné, je nasratý vytočený priam zúri a čo urobím ja? Ešte to len zhorším, veď prečo nie že? Ale keď si to tak vezmete čo môžem stratiť? Čím ma môžu vydierať? Nie! Nič na mňa viac nemajú. Faith mi vzali a už mi ju nevrátia a Ryan? Povedzme si to úprimne, šanca že by ma hľadal je minimálna. Takže nie! Nemajú sa mi čím vyhrážať, takže dobrá určite nebudem.Predsa len nik nevie či to tu prežijem no nie? A vlastne keď tak rozmýšľam Dylan už vyhlásil celosvetové pátranie.

-David? Sakra kde si?- začula som z poschodia Selenin afektovaný hlas.  David sa obzrel a škaredo na ma pozrel.

-Ešte som neskončil- povedal vážne a točil sa na päte kráčajúc preč z ,,mojej" izby. Okamžite čo zavrel dvere som si priložila studenú dlaň na svoje pravé líce, na ktorom som stále cítila jeho prsty. 

-Už je po nej?- skríkla Selena na čo som spozornela. Vždy som vedela, že my dve sme si nesadli ale až tak? Chce sa ma zbaviť a to doslova? Poteší, sama sa nad tou predstavou zasmejem. Možno mi predsa nie je súdené mať šťastný život s ľuďmi ktorých milujem. Asi to nie je nič pre mňa...

Ryanov pohľad: (Deň predtým všetkým)

Už som asi tri hodiny zavretý v nahrávacom štúdiu a už mi to tu ide na mozog. Milujem to tu, to áno, ale zdá sa mi toho priveľa. Aria mala pravdu, mal som ostať doma s nimi a ešte si oddýchnuť, ale ja nie, ja musím hneď do práce,no nie? Aghh, tak rád by som bol teraz s ňou, už dlho som nebol sám iba s ňou...

-Ryan? Hééj, vnímaš ma vôbec?- zamával mi Trevor priamo pred ksichtom.

-Jasné, nepochybuj- prevrátil som očami.

-Fáájn daj si pauzu- mávol rukami a vytiahol si z vrecka mobil, ktorý jedným ťahom prsta odomkol. Viac som mu pozornosť nevenoval a zvalil som sa na bielu sedačku, akoby som bol dom, ale vlastne...som. Som tu častejšie ako doma.

-Pozdrav Samathu a povedz jej, že ju milujem- skríkol som po ňom, keď telefonoval s jeho priateľkou. 

-Ale nič láska, je to debil- povedal do mobilu pričom sa zasmial a kráčal ďalej odo mňa. Sám som sa nad vlastnými slovami zasmial a vylovil si z vrecka ten svoj.

 -Ahoj láska, ako sa mi máte? Práve idem zo štúdia a myslel som, že by sme si mohli spraviť pekný večer všetci traja a...- okey tak idem zo štúdia ihneď ale čoskoro. Detail nie?

  -Slečna ste v poriadku?- začul som v pozadí nejakú staršiu paniu. 

  -Aria, si v poriadku?- spýtal som sa jej okamžite, pričom sa mi okamžite srdce rozbúšilo o niečo rýchlejšie. Len pri pomyslení, že sa jej niečo stalo a ja nie som pri nej ma zabíja. 

  -Som v úplnom poriadku jasné? My obe sme, narozdiel od teba pretože na nás kašleš.Kašleš na to že ťa niekto miluje a že máš dcéru, ale takto ti to vyhovuje nie? Jasné, že áno.-zasmiala sa, pričom som v jej hlase počul strach a nervozitu, no najmä bolesť.  

-Neverím že to poviem, ale fakt by si sa hodil k Selene! Si rovnaký. Myslíš len na seba, a ostatný sú ti ukradnutý. Ľudí len využívaš a podvádzaš. Je mi z teba zle. Ako to že som si to nevšimla skôr?-hlasno si povzdychla, na čo sa mne celkom zastavil dych. Nie, toto nie je pravda. Toto nepovedala. Nič z toho sa nestalo!! Toto musí byť nejaký skrat v mojej hlave. Nemôže to byť pravda!!! Nemôže!!

-Ale vieš čo? Nebudem ti to zbytočne komplikovať. Je mi jasné, že ti len zavadziame, takže....-povedala pomedzi vzlyky, no hneď na to sa mobilom ozval už len šum.

-No vidíš, ani to nebolelo...- začul som niečí hlas, až príliš povedomí, no nemohol som sa naň ani poriadne sústrediť, keď hovor položila, alebo položil? Zhlboka som sa nadchol a pomaly siahol ruku k telu, no nezvládol som to a z celej sily som ho hodil o stenu. Toto sa nestalo!!!! Nemohlo sa....

-----------

Sľúbená časť :) hádam sa páčila a vydržíte týždeň do ďalšej :) Prajem vám krásny týždeň a veľa síl v škole :) Ďakujem za podporu a stále krásne správy a komentíky :) Ani neviete ako mi tým spríjemňujete náladu :) Vážne si to veľmi vážim :) Ďakujem :) Vaša *Adell