Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Ahoj, ja...hmm...prepáč mi to. Dnes to nepôjde. Som s malou v nemocnici- ospravedlňovala som sa Davine cez telefón.
-V nemocnici? Hovor! Čo sa stalo???- odrazu znervóznela, nad čím som sa musela pousmiať.
-Všetko je už v poriadku. Našťastie. Faith mala vysoké horúčky a hrozne ju bolelo bruško. Doktor povedal, že si ju tú chcú nechať na pozorovanie a aj keď som ho snažila presvedčiť, aby mi malú dovolil odviesť domov, nedovolil mi to.- povedala som unavene. Pozrela som sa na displej svojho mobilu a všimla si čas. 18:55. To som / to sme tu už tak dlho? Zívla som si.
-Hneď som pri tebe- povedala.
-To nemusíš. Určite si unavená z cesty a celkovo presunu času- snažila som sa jej to odhovoriť, no nedalo sa. Popravde budem rada, keď sem príde. Potrebujem pri sebe niekoho komu môžem veriť. A môžeš? podrýplo si moje svedomie.
-Nebudem o tom diskutovať. Hneď som tam- povedala a ja som vedela, že sa usmieva.
Mobil som si hodila opäť do vrecka a pohodlne sa posadila na kresle. Nohy som si vytiahla k telu a rukou som si opierala hlavu. Zavrela som oči a znova si zívla. Nie takto mi nebolo dobre. Skĺzla som sa dolu a nohy si vyložila na okraj postele na ktorej ležala moja malá spiaca princezná. Musím uznať, že som vyzerala komicky a to som sa ešte nevidela inými očami, len si to predstavujem. Jop, som divná! Už som pomaly zaspávala, keď som začula škripot dverí, no aj napriek tomu sa mi nechcelo otvoriť ospalé oči. Tak som to neriešila, aj keď som pozorne vnímala blížiace sa kroky. Dosť ťažké na ženu. Počkať! Čo keď to nie je Davina? Čo keď je to nejak sériový vrah? Smeje sa moje svedomie a ja s ním, no len v mysli. Ani si to nestihnem uvedomiť a naozaj spím a viete čo je najhoršie? Nemám potuchy kto to bol a čo tu chcel. Poteší, nie?
***
-Stávaj bábika- niekto mnou zatriasol a tým ma vytiahol zo sveta žužových poníkov. Akože aký máte problém? Mne sa spí dobre. Alternatívna realita, v ktorej nie sú problémy sa mi páči.
-Ešte 5 minút- ospalo som šepla a pokračovala v tom čo doteraz. V spaní.
-No táák. Pozri tam je Johny Deep- povedala a ja som okamžite otvorila oči. Oslepili ma slneční lúče, preto so musela párkrát zaklipkať očami, aby som si na to svetlo privykla. Časť mňa bola sklamaná, že tu žiaden Johny nie je ale ta druhá to pravdaže vedela, no chcela som reagovať tak ako som reagovala, no kvôli Faith. Len kvôli mojej kráske, ktorú by mali dnes pustiť. Pomrvila som sa na stoličke a pocítila som ostrú bolesť v chrbte. Čuduješ sa? Postavila som sa na nohy a následne na špičky, aby som sa poriadne natiahla.
-Vieš, že klamať najlepšiu kamarátku sa nepatrí?- zdvihla som na ňu ukazovák a vážne sa na ňu pozrela, no bolo vidieť že sa jej zdvíhajú kútiky úst, rovnako ako mne.
-No prepáč, ale keby si sa videla- uťahuje si zo mňa. Typické. Hlboký nádych a výdych. Ihneď pozriem ponad jej plece a všimnem si ho. Zhrozene sa pozriem Davine do tváre.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Čo tu ten akože robí?- hystečím ale šeptom. Možno si hovoríte, že sa to nedá, no ja som dôkazom že áno. Dá sa to. Odrazu rýchlejšie dýcham a trasú sa mi ruky. Som nervózna a pritom spí. Chápete?
-Hlavne sa upokoj, hej? Nemala som sa sem ako dostať tak ma priviezol. O nič nejde okey?- spýtavo sa na mňa pozrela a oboma rukami mi chytila ruky a donútila ma sa jej pozrieť do očí. Ako môže povedať, že je to okey? Vytrhnem sa jej z rúk a podídem k Faith, ktorú okamžite chytím za ruku na ktorú ju pobozkám.
-Vieš veľmi dobre, že s ním viac nechcem nič mať,ale vy nie! Najprv Max, potom mama a teraz ty....- posledné slová šepnem. Chcem už odtiaľto odísť. Prečo sa stále vracia späť? Prečo ma prose nemôže nechať tak? Je mi jasné, že na tom má z časti podiel moja mama a rovnako aj Davina, ale prečo nechcú pochopiť že sme obaja niekde inde? Pretože máte spolu dieťa!! Nie! To je len moje dieťa! Jasné? Už dvakrát mi dokázal, že mi neverí a dvakrát mi rozbil srdce na milión kúskov. Nie je dostačujúci dôkaz, toho že zabudol?
-Aria ja...-chcela niečo povedať, no nedala som jej šancu. Ja sa s ňou vážne nechcem hádať, ale ak ide o neho...je to zložité.
-Idem za doktorom- povedala som a nečakala čo mi na to povie. Proste som vstala a odkráčala na chodbu.
-Zdravím, môžem Vás vyrušiť?- prikradla som sa k tomu sexy doktorovi a milo možno aj zvodne som sa usmiala. Hneď sa obzrel mojím smerom a zahryzol si do pery. Ou, chlope toto mi nerob! Vážne sa tu z teba roztopím. Prečo mám pocit, že to robí naschvál? Pretože si rada domýšľaš. Aha, jasné .
-Jaaa lenn som sa chcceela opýtať, či môžem vziať Faith do-domov- zakoktala som sa. Prárad. Mega trapas je na svete.
