Je späť

1.6K 130 4
                                    

Ocitnem sa na svojej izbe, ktorá je pokrytá teplými slnečnými lúčmi. Nie, nechcem tu svetlo. Pristúpim k oknu a zatiahnem ružové závesy.

Ľahnem si na posteľ a prikryjem sa až po krk bielou plachtou, pretože som premrzla, no nevadí. Ja to už nejako zvládnem. Viac sa bojím o neho. O Ryana.

//

Zrazu sa dvere otvoria a dnu sa rozbehne moja princezná.

-Mamí- zvýskne a následne ma silno objíme okolo krku.

-Srdiečko,tak hrozne si mi chýbala-šepla som jej do uška a pobozkala ju v objatí do vláskov.

-Ahoj-pozdravila sa hneď za ňou Davina a podišla bližšie k nám z druhej strany. Chytila ma za ruku a prstom ju pohladila.

-Ako sa cítiš?-spýtala sa so starosťou v očiach.

-Lepšie-šepla som priškteným hlasom.

-Avšak bol za mnou Dylan-naše pohľady sa stretli.

-Čože? Čo chcel?- zaskočila som ju.

-No vlastne,chcel aby som sa šetrila-povedala som mierne nervózne, pričom na mňa Davina nechápavo hľadela.

-Bola som za ním- široko som sa na ňu usmiala.

-Síce len na chvíľku, no bola som s ním-šepla som pozerajúc sa do bielych plachiet.

-Bola si za tatinom?-spýtala sa sladkým hláskom malá Faith, ktorá na mňa upierala tie jej rozkošné očičká. Otvorila som pusu, že jej odpoviem, že im obom odpoviem, no v tom sa rozrazili dvere a do miestnosti vstúpil Dylan. Lepšie povedané vrazí sem ako vstúpi ale to je teraz jedno.

-Si ty vôbec normálna? Vieš ako som sa o teba ...-začal kričať, no v tom si všimol Davinu a Faith. Zamrzol na mieste.

-Sorry, nevedel som že tu niekoho máš-povedal cez zaťaté zuby a zasekol sa na danom mieste asi dva veľké kroky od postele.

-Skočíme do bufetu čo povieš Faith?-spýtavo sa na ňu pozrela.

-Prinesiem ti niečo?- spýtala sa ma.

-Čokoľvek jedlé-zasmiala som sa. Každý predsa vie, že v nemocniciach chutí všetko hnusne.

-Dobre,poď princezná-povedala Davina a vzala si ju do rúk. Natiahla sa ku mne a objala ma.

-Vyrieš si to s ním. Ľúbim ťa-šepla.

-Aww,ja teba tiež-usmiala som sa čo nemohla vidieť. Svoj zrak som premiestila na Dylana, ktorý nehybne stál na tom istom mieste a pozoroval ma. 

-Ahoj mami- objala ma pevnejšie Faith a nadhodila rozkošný úsmev, pri ktorom sa jej vytvorili jamky rovnako ako jej tatinovi.

-Pa- jemne som ju capla po zadočku, nad čím sa rozosmiala a chytila Davinu za ruku. Aspoň sa Davina s tým malým šidlom nenudí a nemá kedy myslieť na to najhoršie čo sa o mne nedá povedať. Zo vnútra ma to zožiera. Ničí ma pocit, že Ryanovi nemôžem nijako pomôcť a práve preto tam hneď ráno pôjdem, ešte pred vizitou, tak aby si ma tam nikto nevšimol. Nemôžem sa spoliehať na sestričku, ktorej meno nepoznám.

-Tak kde som to skončil? Hmm už viem- zamyslel sa nahlas a nadhodil ten jeho face.

-Tak kde som to skončil? Hmm už viem- zamyslel sa nahlas a nadhodil ten jeho face

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Remember?Where stories live. Discover now