Ocitnem sa na svojej izbe, ktorá je pokrytá teplými slnečnými lúčmi. Nie, nechcem tu svetlo. Pristúpim k oknu a zatiahnem ružové závesy.
Ľahnem si na posteľ a prikryjem sa až po krk bielou plachtou, pretože som premrzla, no nevadí. Ja to už nejako zvládnem. Viac sa bojím o neho. O Ryana.
//
Zrazu sa dvere otvoria a dnu sa rozbehne moja princezná.
-Mamí- zvýskne a následne ma silno objíme okolo krku.
-Srdiečko,tak hrozne si mi chýbala-šepla som jej do uška a pobozkala ju v objatí do vláskov.
-Ahoj-pozdravila sa hneď za ňou Davina a podišla bližšie k nám z druhej strany. Chytila ma za ruku a prstom ju pohladila.
-Ako sa cítiš?-spýtala sa so starosťou v očiach.
-Lepšie-šepla som priškteným hlasom.
-Avšak bol za mnou Dylan-naše pohľady sa stretli.
-Čože? Čo chcel?- zaskočila som ju.
-No vlastne,chcel aby som sa šetrila-povedala som mierne nervózne, pričom na mňa Davina nechápavo hľadela.
-Bola som za ním- široko som sa na ňu usmiala.
-Síce len na chvíľku, no bola som s ním-šepla som pozerajúc sa do bielych plachiet.
-Bola si za tatinom?-spýtala sa sladkým hláskom malá Faith, ktorá na mňa upierala tie jej rozkošné očičká. Otvorila som pusu, že jej odpoviem, že im obom odpoviem, no v tom sa rozrazili dvere a do miestnosti vstúpil Dylan. Lepšie povedané vrazí sem ako vstúpi ale to je teraz jedno.
-Si ty vôbec normálna? Vieš ako som sa o teba ...-začal kričať, no v tom si všimol Davinu a Faith. Zamrzol na mieste.
-Sorry, nevedel som že tu niekoho máš-povedal cez zaťaté zuby a zasekol sa na danom mieste asi dva veľké kroky od postele.
-Skočíme do bufetu čo povieš Faith?-spýtavo sa na ňu pozrela.
-Prinesiem ti niečo?- spýtala sa ma.
-Čokoľvek jedlé-zasmiala som sa. Každý predsa vie, že v nemocniciach chutí všetko hnusne.
-Dobre,poď princezná-povedala Davina a vzala si ju do rúk. Natiahla sa ku mne a objala ma.
-Vyrieš si to s ním. Ľúbim ťa-šepla.
-Aww,ja teba tiež-usmiala som sa čo nemohla vidieť. Svoj zrak som premiestila na Dylana, ktorý nehybne stál na tom istom mieste a pozoroval ma.
-Ahoj mami- objala ma pevnejšie Faith a nadhodila rozkošný úsmev, pri ktorom sa jej vytvorili jamky rovnako ako jej tatinovi.
-Pa- jemne som ju capla po zadočku, nad čím sa rozosmiala a chytila Davinu za ruku. Aspoň sa Davina s tým malým šidlom nenudí a nemá kedy myslieť na to najhoršie čo sa o mne nedá povedať. Zo vnútra ma to zožiera. Ničí ma pocit, že Ryanovi nemôžem nijako pomôcť a práve preto tam hneď ráno pôjdem, ešte pred vizitou, tak aby si ma tam nikto nevšimol. Nemôžem sa spoliehať na sestričku, ktorej meno nepoznám.
-Tak kde som to skončil? Hmm už viem- zamyslel sa nahlas a nadhodil ten jeho face.
YOU ARE READING
Remember?
Teen FictionBoli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...