Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Prebúdzam sa z krásneho spánku. Toto som potrebovala. Konečne som sa poriadne vyspala. Pár krát zaklipkám mihalnicami, aby sa mi zrak zaostril. Rukou sa natiahnem k Ryanovej polovičke postele, no tá je celkom prázdna, no nečudujem sa. V podstate máme hosťa, takže je logické že tu nebude len tak vylihovať, nie? Ironia. Vymotala som sa z teplej prikrývky a stiahla nohy na zem, no ešte sa mi nechcelo vstať. Natiahla som si v tele všetky kosti a prebehla k svojmu kufru a vytiahla z neho džínsové šortky a čierny korzetový top.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Bré ránko- pozdravila som sa im a prešla okolo kuchynského stola, za ktorým obaja sedeli. Podišla som k chladničke, z ktorej som si vytiahla jahodový jogurt.
-Dobré- odzdravil sa Max zatiaľ čo Ryan si vkladal sústo jedla do úst, no hneď čo si ma všimol mu mierne zabehlo. Rýchlo som k nemu pribehla a potľapkala ho po chrbte.
-Hééy si v pohode?- vystrašene som sa na neho pozrela. Pozrel sa ku mne ponad plece a mierne sa usmial.
-Si nádherná- povedal pokojne, ako by sa ešte pred chvíľou nedusil. Odsunul stoličku a prišiel ku mne bližšie. Prameň vlasov mi zastrčil za ucho a sladko sa na mňa pozrel.
-Vy máte nejaké vážne problémy- zamrmlal Max,spoza nás a venoval nám škaredý pohľad. Ryan sa k nemu otočil a ukázal mu vztýčený prostredník, prisunul sa ku mne bližšie a vášnivo ma pobozkal pričom mi jazykom vkĺzol do úst. Usmiala som sa do bozku a naklonila viac hlavu, aby sme mali lepší prístup.
-Čo do kelu!? Snažím sa tu jesť- zavrčal a tresol rukami o stôl pričom ani jeden z nás mu nevenoval ani tú najmenšiu pozornosť.
Ryan mi zakusol do pery a usmial sa do bozku. Pristúpila som na jeho hru a svoje ruky mu obtočila z oboch strán krku až k vlasom, za ktoré som ho mierne potiahla.
-On chce vidieť show- zamrmlal mi do pier.
-Tak mu ju dáme- dopovedala som za neho a znova spojila naše pery. Premiestnil sa na moje najcitlivejšie miesto, kde okamžite zanechával mokré a príjemné bozky. Hneď na to čo o začal sať som zastonala dosť hlasno, aby to počul aj Max.
-Okey, okey!! – zdvihol ruky nad hlavu. -Vzdávam sa! Vyhrali ste ale prosím prestaňte! Nechajte si to na večer!- prosil nás, na čo sme s Ryanom vybuchli do nekontrolovateľného smiechu.
-To je nechutné- skonštatoval a hneď na to bolo počuť škrípanie stoličky, čo znamenalo že vstal od stola.
-Nikto nepovedal, že sa musíš pozerať- poznamenal Ryan a obtočil okolo môjho pása svoju ruku čím si ma pritiahol bližšie, pričom mi stále hľadel do očí,v ktorých sa mu leskli iskričky.
-No nikto tiež nepovedal, aby ste takto vystrájali práve tu!- odpovedal a nesúhlasne pokrútil hlavou. Max prešiel okolo nás do obývačky kde sa pohodlne usalašil na gauči a schmatol do rúk ovládač. Okamžite tam niečo zapol.
-Nie, pretože vedieť že sme ti práve znechutili chuť do jedla ...noo....to za to stálo- Ryan sa zasmial z celého srdca a utrel si imaginárne slzy, nad čím sa aj mne zdvihli kútiky úst. Je tak krásny a rozkošný. A môj! Len môj. Dala som mu rýchlu pusu na pusu a vrátila sa ku kuchynskej linke, kde ostal môj jogurt.
-Počuj, keď ste s Maxom teraz v pohode...mohol by ísť s nami?- spýtal sa opatrne. Nechápavo som na neho pozrela.
-Mohol by ísť s nami....kam?- snažila som sa zistiť čo má dnes v pláne. Počkať nemal ísť dnes Max preč? Nemali sme si užiť predposledný spoločný deň sami? Okey, Ryan vyklop to. Kam nás to dnes chceš vziať?
-Hneď po kine ideme na párty, trošku sa uvoľniť a preto som myslel....neviem....chceš ho tam? Vieš na veci to nič nemení. On bude s babami a ja s tebou. O nič nejde, ale chcem vedieť tvoj názor, keď som sa ťa už nepýtal či tu môže prespať dve noci za sebou- poškrabal sa na zátylku a vyhol sa mojim očiam.
-Čože? Povedal si jednu!- otvorila som pusu do písmena ,,o". On to mal všetko naplánované! To je idiot!!! Tvrdil len jednu noc a zrazu sú to dve? Ja z toho chlapa umrem. Seriózne, no musím uznať ak by mi povedal že tu Max bude nasledujúce dva dni asi by som odtiaľ rovno odišla, ktovie možno aj na pešo, ale teraz? Vlastne to nie je až taký zlý nápad.
-Dobre- zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Áno, bude to fajn.
-Čože?- spýtal sa prekvapene Ryan. Asi čakal, že to zamietnem.
-Povedala som, že s tým súhlasím- zopakovala som mu svoju odpoveď.
-Počkať však ma neberieš na žiaden horor!?-zvýskla som a ukázala na neho prstom. Ten za len zasmial a odišiel z miestnosti, zrejme do obývačky.
-Héy, niečo som sa pýtala?-dobehla som za ním do obývačky a schmatla z gauča prvú vec čo bola po ruke, čo bol v mojom prípade vankúš a hodila ho po ňom.
***
-Ty si taký pako- strčila som do neho a kráčala k jeho autu, ktoré už stihol na diaľku otvoriť. Ten idiot ma predsa len zobral na horor, ktorého názov som stihla zabudnúť, no to čo sa tam dialo. Aghh bolo to hrozné. Nepopieram, že som sa v kuse lepila na Ryana, pretože som sa bála, zatiaľ čo on bol do toho zažraný. Dokonca pri scénach, kde by ste sa mali báť on sa smial.Vlastne nebol sám. Aj Max sa na tom zabával. Chápete? Pretože ja nie. Prečo ma tam vôbec brali? Išlo im o to aby som sa bála? Lebo toto nie je fakt nič pre mňa a ak nie, tak prečo ma nepustili na niečo iné? Ja by som šla aj sama! Pff, nejako by som sa pred tým davom ľudí v čipkovanom tope a džínsových šortkách zamaskovala. Blbosť! Ale optimizmus mi nechýba, že? :D
-Ale no táák. Bol to predsa len film- smial sa za mnou a nasledoval ma.
-To nič nemení na fakte, že si idiot!- odkríkla som mu späť a otvorila si dvere zadné dvere. Naštvane som tresla dverami a zapla si bezpečnostný pás. Je pravda, že toto auto totálne milujem, ale to ešte neznamená že si na ňom nemôžem vybiť svoju zlosť...teda aspoň čiastočne. Môžem! Aghh, mám pocit že dnes nezaspím.
-Waa-skríkol Max, pričom celú tvár natlačil na sklo. Až so mnou nadskočilo, no nevydala som ani hláska. Viac menej som to od nich očakávala. Pretože majú dostatočne malé IQ, aby robili také sprostosti. Postupne obaja nasadli. Ryan na miesto vodiča a Max na miesto spolujazdca.
-Ste idioti...obaja- skonštatovala som nahlas, pričom som hľadela do svojho mobilu.
-Niečo na tom bude- povedal zamyslene Max pričom hodil zvláštny face, akoby premýšľal. Ou no! Keď on premýšľa nikdy to nedopadne dobre. Ryan strčil kľúč do zapaľovača a jedným ťahom naštartoval svoje biele ferrari. Pozrel sa na mňa pomocou zrkadla a zasmial sa, nad čím som musela zagúľať očami a ihneď sa pozrieť inam.
1134 slov :) :D o niečo viac ako v minulej časti :D Som zvedavá na vaše názory ohľadom tejto časti :) Páčilo sa? Môže byť?
Opäť budem po dlhšej dobe náročná a ďalšiu časť pridám až keď tu bude 64 hlasov a 10 komentov?? Dáte to? :O Nepochybujem :* :3 <3 Guys ďakujem :) ;) Ďakujem vám krásne za všetky doterajšie hlasy, komenty aj sledovania :) Veľmi si ich vážim a ďakujem, že si stále nájdete čas a čítate tento story :) Ďakujem, že ma podporujete :) I love you Guys a verím, že aj Fans :) Vaša *Adell :*
