-Chceš mi povedať, že si odvtedy s nikým nespala?- zasmial sa na mne. Zasmial sa mi do tváre a to ma neskutočne vytočilo.
-Áno, presne to ti chcem povedať!!- skríkla som po ňom.
-A to ti mám akože veriť? A Faith prišla na svet len tak? Z ničoho nič?- znova sa zasmial a ja som si pohľadom premerala jeho tvár. Stále to nevie. Stále mu to nedošlo a stále mi tým ubližuje. Len pred nedávnom sa mi ospravedlňoval, že to nemyslel vážne a teraz sa ma pýta ako mi má veriť? To je choré!
-Odíď!- šepla som a z oka mi vypadla neposlušná slza, ktorú som si ihneď utrela, aj keď som si bola vedomá toho, že ju videl. Bolo mi to ukradnuté. Nemôžem za to, že je idiot! A neverím tomu, že ho to nenapadlo. Neverím, že ho nenapadlo, že Faith je možno jeho. A vieš čo Ryan? Je!
-Je moja?-spýtal sa priškrtením hlasom a hľadal ma pohľadom, ktorému som sa úspešne vyhýbala. V jeho hlase bolo počuť, že je nervózny, pretože sa mu triasol hlas. On nechce aby bola jeho. Nechce počuť pravdu a aj keby som mu ju povedala myslíte, že mi uverí? To asi ťažko. Pre neho som len ku*va ako to sám povedal! Áno, možno sa opakujem ale tie slová si človek ľahko zapamätá keď vám ich povie človek ktorého celým srdcom milujete. Bol opitý a možno aj zdrogovaný!! A to ho ospravedlňuje? Nie, to nie.
-Odíď!- šepla som znova a odkráčala som k oknu. Kde som si položila ruku na nos, aby nebolo počuť moje vzlyky. Bolo počuť buchnutie dverí. Odišiel. V tom mi náhle začať zvoniť mobil, ktorý bol na stolíku vedľa mňa.
-Prosím?-snažila som sa znieť v naprostej pohode.
-Videla si to už?- spýtal sa Dylan z druhej strany mobilu. Utrela som si mokré líca.
-Hmm....počuť ak ma chceš obviňovať alebo mi to vyčítať tak si uvedom kvôli komu som sa do toho dostala, dobre? Pretože ja som to nechcela. Nechcela som nič z toho, lenže Max to pokazil a to už vieš. Vy ste to rozhodli za mňa... Nechcela som aby vedel že mám dieťa.... nechcela som s ním fotiť a už vôbec som ...-nedopovedala som a utrela si ďalšiu nezbednú slzu.
-To je jedno. Prídem hneď zajtra. Tú ponuku som prijala čiže sa vidíme... Čau- povedala som a následne zložila. Nemá cenu ho počúvať. Nemám chuť ho počúvať! Mobil som hodila na posteľ a otočila sa.
-Čo tu do riti stále robíš?- zľakla som sa ho a priložila si ruku na srdce. On ju bol celý čas? Špehoval ma? Prečo sa neozval? Prečo neodišiel? Prečo nemôže pochopiť, že veta:,,Odíď!" znamená aby sa vyparil? Sedí na mojej polici a hľadí uprene do zeme.
-Neodpovedala si na otázku- zamrmlal, no nevenoval mi pohľad. Stále hľadel do zeme, ktorá bola evidentne zaujímavejšia ako ja.
-To ani ty- odvetila som a prešla k dverám. Už som stlačila kľučku, keď mi v tom zabránil. Oprel sa o dvere a tým pádom som nemala šancu ich otvoriť.
-Prečo si nechcela, aby som to vedel?- šepol mi do ucha a mnou prebehla studená nepríjemná triaška po celom tele.
-Čo by sa tým zmenilo...- mykla som plecami stále chrbtom k nemu.
-Čo by sa tým zmenilo? To myslíš vážne? Pozeraj sa mi do očí, keď s tebou hovorím!!!- skríkol a tresol rukou do dverí tesne vedľa mojej hlavy. Prinútil ma otočiť sa k nemu. V očiach mal nenávisť a zlosť. Ak by som bola normálne povedala by som, že sa ho bojím, ale nebojím.
-Chcela som ti to povedať,no istý ľudia veci komplikovali. Navyše ty sa mi dosť zreteľne vysvetlil, že ti mám zmiznúť zo života. To som sa akože mala brániť, že som tehotná? Neveril by si mi- zasmiala som sa mu do tváre. Mlčal, pretože vedel že je to pravda. Presne tak by sa zachoval. A keby som mu povedala o Selene zúril by a tá by ma pri príležitosti vlastnoručne zabila. A čo sa týka jeho otca? Keby o tom vedel zabil by ho a tým som si sakra istá!
-Takže je moja- šepol prekvapene a znova sa posadil na moju posteľ.
-Nič sa tým nemení. Máš svoj život a ja ten svoj....- povedala som, akoby mi vôbec nezáležalo na šťastí malej. Akoby mi bolo jedno, že bude vyrastať bez otca.
-Tak nehovor- okamžite vstal z postele a chytil mi tvár do svojich teplých dlaní.
-Vieš že ťa ľúbim, však?- spýtal sa v tesnej blízkosti mojich pier. Pozrela som mu do očí, v ktorých žiarili iskričky.
-Čo Selena.....?- uhla som pohľadom a uprene hľadela na okno, cez ktoré do izby prenikali slnečné lúče.
-Je to manželstvo len na papieri. Nemilujem ju, ak má moje srdce iná- opatrne mi chytil bradu medzi palec a ukazovák a začal sa ku mne pomaly približovať.
-A Ariana....?- položila som mu prst na pery a tým mu prekazila plány, keďže ma chcel pobozkať.
- Nič to pre mňa neznamenalo. Ver mi- šepol.
-Toto nie je správne- pokrútila som hlavou a dostala sa z jeho objatia. Zrazu som pocítila ako ma odzadu objali jeho ruky. Hlavu si položil na moje plece a vdýchol moju vôňu.
-Aj ja ťa ľúbim- šepla som.Otočila som sa k nemu a vášnivo ho pobozkala DO toho bozku som dala úplne všetko.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Great! :3 Sama sa teším, že sú opäť spolu... páčilo sa vám? Budem rada ak mi sem hodíte nejaký ten komentík či hodíte sledovanie :3 Ste skvelí čítaelia :* *Adell
YOU ARE READING
Remember?
Teen FictionBoli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...