Remember?

Takého ťa nepoznám...

-Evidentne som sa mýlila, ale buď si istý že to teraz bude čisto pracovný vzťah, pretože to čo si mi povedal do telefónu i ublížilo Dylan. Ja som ti verila a dovolila poznať moje tajomstvá- v tom sa posadil a otočil ku mne s ospravedlňujúcim výrazom. Chcel niečo povedať, no ja som okamžite pokračovala v rozprávaní.

-A ty namiesto toho aby si stál pri mne, si ma za to od seba poslal preč a prekvapivo to robíš aj teraz- znova som sa ironicky zasmiala.

-Tak to nie je- prerušil ma a pozrel sa na mňa utrápeným pohľadom.

-A ako to je Dylan?- spýtala som sa ho, akoby som mu tým dávala poslednú možnosť na naše priateľstvo.

-Tomu nebudeš rozumieť- mykol plecami a opäť sa pozrel jeho smerom k oknu.

-Tak mi to vysvetli- povedala som prosebne a v očiach sa mi začali tvoriť slzy. Znova sa pozrel cez plece mojím smerom. Okamžite vstal z postele a pomerne na jeho zranenia sa rýchlo postavil tesne predo mňa a rukou mi zastrčil neposlušný prameň vlasov za ucho rovnako ako to urobil dnes ráno Ryan. Nepopieram že mi práve srdce bije ako šialené. To robí tá jeho nebezpečná vzdialenosť odo mňa.Odrazu som celá nesvoja. Prečo? prečo to práve Dylan so mnou robí? Má to byť Ryan a len Ryan. Tak prečo aj on?

//

-Nechcem, aby si bola s ním- šepol hľadiac na moje pery. Zatvárila som sa ešte viac nechápavo a ustúpila som o krok vzad.

-To je tvoj problém, pretože ja ho milujem- povedala som rázne s vážnym pohľadom na tvári. Ustúpila som o krok vzad a ak jeho ruka padla voľne k telu. Bolo vidieť, že sa ho to dotklo, ale prečo? Je to predsa môj manažér nič viac nie? Alebo sa mýlim a on ma...? Nie to je blbosť. On má predsa Hailey. Už od začiatku som vedela, že moje srdce patrí inému. Aj potom všetkom čo mi spravil ako mi ublížil, ako odišiel....aj po tom všetkom vlastní moje srdce a Dylan to vedel. Vedel to!

-Keby som bol ním, nikdy by som ti to neurobil. Nikdy by som nedopustil aby ti niekto ublížil. Ani Kevin, ani on a ani ja....- priblížil sa opäť ku mne a pomocou prsta a ukazováka mi zodvihol bradu do výšky jeho očí.

-Som lepší ako on- šepol a začal sa približovať k mojím perám.

-Dylan...nerob to- položila som svoju dlaň na jeho hruď a tým ho zastavila. Obaja sme prudko dýchali. Vážne? On ma má viac ako rád? Prečo som si to nevšimla skôr? A prečo je teda s Hailey? A ako sa to vôbec stalo?

-Ja ho milujem- šepla som a pomaly sa mu pozrela do očí, v ktorých bola zlosť.

-Čo má on a ja nie? Tak hovor!!!- skríkol po mne a jeho ozvena sa určite ozývala celou nemocnicou. Rukami mi drtil pravé zápästie. Vôbec som tomu nechápala. Nechápe čo sa s ním stalo. Nikdy po mne nekričal a nie to mi ublížil. Čo je to s ním?

-Dylan...auuu..to bolí- sykla som a snažila si vyslobodiť ruku. Pochopiteľne som sa bála. Bála som sa, že ešte neskončil.

-Aria ja-ja-ja hrozne ma to mrzí. Ne-nechcel som- poškrabal sa na zátylku a okamžite mi pustil ruku. Vzdiali sa pár krokov dozadu.

-Čo sa to s tebou stalo?- šepla som do ticha a pritom si držala ruku, na ktorej budem mať istotne nepeknú modrinu.

-Prepáč mi to...ja...nemal som...- bolo vidieť, že ho to čo urobil naozaj mrzí, ale kde mám istotu že to neurobí zase, alebo že neurobí niečo horšie?

-Deje sa niečo? Začuli sme krik- do dverí vrazila sestrička spolu s Hailey.

-O nič nejde....aj tak tu už nemám čo robiť- povedala som znepokojene z jeho správania a otočila sa na päte.