Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Opatrne otvorím vchodové dvere a vkĺznem dnu. Ujasníme si to. Za prvé nemám náladu opäť riešiť to čo som povedala v Elleninej show. Za druhé nechcem sa s nikým baviť a za tretie chcem mať malú v náručí! A to hneď. Ale dá sa to bez komunikácie? Dá sa im malú len tak vytrhnúť z rúk a odpochodovať do izby bez jediného slova? Asi nie, čo? Nevadí, aj keď sa mi tá predstava páči, musím čeliť krutej realite a to, že sa všetky tri zabávajú na malej Faith, ktorá práve šplhá po štyroch po chlpatom bielom koberci smerom ku mne. Je tak hrozne rozkošná.
Stojím na prahu dverí a pozorujem malú s úsmevom na perách. Nemám chuť venovať sa ostatným ľudom v mojej blízkosti, ktorí na mňa nepretržite pozerajú. Cítim to.
-Ahoj- pozdravili sa najskôr mama, a hneď na to Davina. Zodvihla som svoj pohľad s malej šplhajúcej sa potvorky a pozrela sa na ňu vážnym pohľadom. Je rovnako pekná ako si ju pamätám. Akurát má o niečo kratšie vlasy. A tie oči! Presne také ako malá Faith a jej otec. Vážne nerozumiem ako mohol byť tak hlúpy. Byť ním, tak mi to okamžite dôjde, ale on nie! Fúúú. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem. Nebudem na to myslieť. Nebudem na NEHO myslieť. Nemá to cenu, aj tak som si vybrala cestu aby sa to nedozvedel. A prečo aj no nie? Je to idiot a hotovo! Áno, ale presne toho idiota miluješ! Sklapni!!!!! Je to nezmysel a nebudem o tom s tebou viac diskutovať. Ale... Sklapni!!!
Tým som definitívne uzavrela hádku s mojím svedomím, s mojím druhým ja.
-Pôjdem si ľahnúť- povedala som ospalo a vzala do rúk moju princeznú, ktorú som okamžite pobozkala do jemných vláskov.
-Dobrú- šepla som a už som kráčala hore schodmi keď ma zastavil jej hlas.
-Prosím, môžme sa porozprávať?- šepla tesne za mnou.
-Fajn- povedala som rezignovane a pokračovala som v ceste hore schodmi. Keď som sa konečne dotrepala do svojej izby nechala som dvere mierne pootvorené a malú som automaticky posadila na posteľ. Okamžite som okolo nej dala vankúše, keby si náhodou zmyslela že sa pôjde ,,prechádzať".
Prešla som k oknu a otvorila ho dokorán. Vonku už prevládla tma a v izbe sa svietilo, ale keďže máme sieťku na okne nemusela som sa strachovať, že nás v noci navštívia komáre. Otočila som sa k nej. Pomalými a neistými krokmi sa dostala k moje posteli a k malej Faith. Sadla si vedľa nej a nespúšťala z nej oči.
-Prečo si mi to nepovedala?- spýtala sa, no pozrela na mňa a po chvíľke.
-Už to predsa vieš, nie? Tak mám dcéru a? Nemala som dôvod ti to hovoriť- mykla som plecami akoby mi na tom vôbec nezáležalo. Akoby mi viac na nej nezáležalo, no nie je to tak.
-Nemala si dôvod? Takže nemá právo vedieť, že mám neter?- prekvapene na mňa pozrela a pokrútila hlavou. Tou vetou mi tak trošku vyrazila dych. Ako to vie? Povedala jej to mama? Možno blafuje.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Nie je to tvoja neter- záporne som pokrútila hlavou.
-Nie je jeho....-šepla som a sklopila pohľad k zemi.
-Teraz klameš!- povedala pokojne a pozrela mi do očí. Jemne sa usmiala. Nedokázala som sa brániť jej úsmevu a tak som ho jemne napodobnila.
-Kto ti ...kto ti to povedal?- koktavo som sa jej opýtala.
-Ako hovorím, nie som slepá. Veď sa na ňu pozri- zamávala mi rukami pred tvárou nad čím som sa musela zasmiať. A úprimne. Po tak dlhej dobe som sa úprimne zasmiala a ten úsmev spôsobila moja najlepšia kamoška. Čo si viac priať? Ryana! Sklapni!!
-Prepáč mi to prosím. prepáč mi, že som ti neverila a...-chcela pokračovať, no prerušila som ju.
-Už som ti to odpustila- milo som sa na ňu usmiala a vtiahla si ju do objatia.
-Chýbala si mi- šepla.
-Ou swetie, aj ty mne- jemne som sa usmiala.
***
-Vadilo by ti ak by som tu prespala?-spýtala sa šeptom, pretože Faith už sladko spala. Popravde ani sa jej nečudujem, keďže je niečo po jedenástej večer.
-No nie, pošlem ťa do hotela- povedala som ironicky a vybrala jej zo skrine nejaké veci na prezlečenie.
-Ďakujem- šepla a vzala si ich z mojich rúk.
-Pokojne sa prezleč ja si dám sprchu. Prosím daj na ňu pozor- prosebne som na ňu pozrela a ona len jemne prikývla.
Vošla som do svoje kúpeľne kde som sa zamkla a okamžite zo seba hádzala oblečenie na zem. Ostala som len v spodnom prádle a pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Rukami som sa opierala o umývadlo a snažila sa udržať na nohách. Vážne som príšerne unavená, ale nechcela som nechať veci ako sú. Chcela som sa s Davinou po dlhom čase porozprávať. Nemohla som spať.
Prešla som do sprchového kúta a zapla som teplú vodu, ktorá mi po malej chvíľke zamočila celé telo drobnými kvapkami vody. Bolo to príjemné. Oprela som sa lakťami a stenu pokrytú dlaždicami a zavrela oči. Vnímala som len vodu, pri ktorej som sa dokázala uvoľniť. Rukami som si opláchla tvár a na ruku si vytlačila gél, ktorý som následne rozniesla po celom tele. Chvíľku som nechala gél pôsobiť a potom som si opláchla všetky mydliny. Vypla som vodu a natiahla sa po uterák, ktorý som si ihneď obmotala okolo tela a zaviazala tesne nad prsiami. Vyšla som späť k umývadlu a vôbec mi neprekážala, že po mne ostávajú mokré odtlačky.
Ďalšia časť trošku nudná, že? Nebojte sa, ž sa blížime k tej dôležitej časti čo sa týka Ryana a Arie čiže to čakanie bude stáť za to....teda dúfam :) Ďakujem krásne za každý jeden Vote :3 *Adell
