Remember?

Som pre Vás ten najlepší

Selenin pohľad:

Nervózne sa prechádzam z miesta na miesto, po nemocničnej chodbe. Nemôžem uveriť, že som sa na to vôbec dala. Určite nás hľadá polícia a je to pre nás nebezpečné, ale čo robíme my? Namiesto toho aby sme si zachránili kožu a ušli aj s prachmi, sme v nemocnici a čakáme na debilné výsledky. Ktovie možno je tá malá su*a už mŕtva a my tu len strácame čas. Možno sem práve teraz mieri polícia a možno už majú aj zatykač. Do riti!! Čo tu stále robím? Okamžite zastanem na mieste a zvrtnem sa na päte kráčajúc k výťahu rýchlym krokom.

-Slečna Mathew?- ozval sa spoza mňa hlas, ktorý bol adresovaný mne. Vraj ,,slečna Mathew" pff to meno som si vymyslela. Pomaly sa otáčam za tým hlasom.

-Deje sa niečo? Je v poriadku?- predstieram zhrozenie a strach. Musí mi veriť. Veď som údajne jej sestra, čiže by sa patrilo prejaviť o ňu záujem, nie? Bolo by fajn byť práve teraz niekde na Bahamách.

Ariin pohľad:

Poznáte ten pocit, keď zaspávate? Keď pomaly zavriete oči a všade máte možnosť tmu, ktorá rýchlo rastie až vás celkom pohltí a vy viac nevnímate svet? Teda...keď ste úplne mimo?  Mhh...tak sa momentálne cítim. Neviem kde som, čo tu robím a vôbec čo sa stalo, kto som. Jediné čo viem je, že tu niečo otravne pípa a že ma bolí celý človek, pričom sa nedokážem pohnúť. Ani len otvoriť oči. Vážne by ma zaujímalo čo sa mi stalo, ale to chcem asi priveľa,že?

Ryanov pohľad:

Stojím opretý o kuchynskú linku hypnotizujúc mobil, položený na stole pár krkov predo mnou. Tak veľmi si prajem, aby niekto niečo zistil. Alebo ju rovno našli. Živú a zdravú....

-Už spí-prišla ku mne do kuchyne Davina aj s chabým úsmevom na perách.

-Je rozkošná- povedala, s úmyslom vytiahnúť ma z myšlienok na ŇU, no márne.

Flashback

 -Kašleš na to že ťa niekto miluje a že máš dcéru, ale takto ti to vyhovuje nie? Jasné, že áno. - povedala medzi vzlyky.

-Ale vieš čo? Nebudem ti to zbytočne komplikovať. Je mi jasné, že ti len zavadziame, takže....-zrazu sa mobilom ozval len šum. Čakal by som, že to ihneď položí ale možno i len chcela dať šancu niečo povedať.

-No vidíš, ani to nebolelo...- povedal mužský a mne dosť povedomý hlas, no v tej chvíli som ho nemohol rozoznať. Následne to položil. 

Koniec Flashbacku

-...,no chápeš to?- spozornel som až keď sa zasmiala.

-Hééj, ale ty ma vôbec nepočúvaš- odula sa a prekrížila si ruky na hrudi.

-Sorry, čo si vravela?- spýtal som sa s pohľadom ,,je evidentné že som myšlienkami inde ale rád si vypočujem dôležitú informáciu pre môj život...tak smelo do toho!!"  

-Vravela som, že Jaxon a Faith sú úplne úžasní. Myslím, že už teraz sa berú ako súrodenci a takto je to najlepšie. Aghh, keby si ich videl aké sú to spolu šidlá. Ani chvíľku spolu neposedia, stále musia niečo robiť. Dnes spolu stavali bunker so stoličiek, diek a vankúšov, no chápeš to?- zasmiala sa a ja som sa k nej schuti pridal. Je fajn vedieť, že tí dvaja si tak veľmi rozumejú. Asi to bude tým, že sú skoro rovnako starí, alebo jednoducho tým že sú to deti a tie majú neskutočne ale akože fast veľa energie.

-A...hovorila niečo?- opatrne som sa spýtal, pričom mi veľký úsmev z tváre rýchlo zmizol. Pri spomienke na toho chlapíka v tej diere s malou po boku je mi hrozne. Nemal som vôbec dovoliť, aby to došlo až sem. Kevin mal byť dávno v base, rovnako aj všetci čo s ním spolupracujú. Sakra, kto to môže byť? Prečo som bol tak naivný a dúfal som, že po tom čo mu poriadne naložím sa spamätá a dá nám pokoj? Mal som ho radšej zabiť a teraz by moja sladká Aria zbytočne netrpela. Viem, že to zvládne. Je silná, ale čo ja? Už viac neznesiem pocit, je preč. Nezvládnem že tu nie je a nezvládnem sa ďalej takto trápiť. Chcem ju jednoducho späť. Takže drahý Kevin, je mi jedno kde si, ale ver tomu, že keď ťa nájdem tak ťa jednoducho zabijem!