Remember?

Takže ty máš teraz dve naraz?

Ou shit! Tresla som sa rukou po čele. To bude Max. Určite! Ryan spomínal, že tu má prespať lenže....aghh. Rýchlo som zoskočila z postele a obliekla si voľné tepláky. Rýchlo som si rukami prehrabla vlasy a upravila tričko. vybehla som na chodbu kde som zbadala dve mužské postavy a jedna z nich patrila Ryanovi.

-Ahoj Max- slušne som sa pozdravila strčila si ruky do zadných vreciek nohavíc. Okamžite sa obzrel mojím smerom a žiarivo sa usmial. Naozaj neviem ako sa k nemu správať. Mala som ho rada, bol to môj fotograf no potom ma spolu s Dylanom dotlačili do niečoho čo som nechcela. Lenže a by sa to tím dvom nepodarilo asi by sme s Ryanom neskončili opäť spolu, no nie?

-Ahooj- povedal a vtiahol ma do objatia, ktoré som mu neopätovala, pretože za 1: nechcela som ho objať a za 2: pritisol mi ruky, takže aj keď by som názor zmenila nemala by som ako objať ho.

-Okey kámo, to by stačilo. Pusti moje dievča!- okríkol ho Ryan a mne sa hneď nadvihli kútiky úst, potom čo povedal že som jeho dievča. Max sa odo mňa odtiahol a priateľsky pobúchal Ryana po pleci, ktorý sa rozosmial a vôbec neviem nad čím.

-Takže ty máš teraz dve naraz?- podpichoval ho Max, nad čím mi úsmev z pier okamžite klesol. Vážne to povedal? Ryan si všimol ako som hneď zamrzla.

-Ak si si nevšimol ja som stále tu!- zamával som rukami vo vzduchu, pričom som hodila naj-falošnejší úsmev aký poznám.

-Ale čo! Veď mám pravdu. Si ženatý a tvrdíš, že toto je tvoje dievča- posmešne sa na mňa pozrel.

-Sklapni Max!- zavrčal Ryan cez zaťaté zuby. Toto nemal povedať. Nahnevane som odpochodovala okolo nich, pričom som Maxa nezabuchla udrieť svojím plecom o to jeho. Nezastavila som, jednoducho som pokračovala do obývačky, presnejšie k balkónovým dverám. (chata je prízemná- teda nemá žiadne poschodia preto je tam balkón nanič...skôr to myslím ako dvere na terasu)

 Naštval ma a celkovo štve ma to! Štve ma, že má pravdu! Predsa len má ten idiot pravdu. Ja som tu tá vedľajšia. Ale ide tu predsa o nás, nie? Už nie je žiadna Selena, nie? Prečo mi to musel pripomenúť? Prečo to nemohol nechať tak? Oni sa predsa rozvádzajú, pretože medzi nimi viac nič nie je. Nebolo aj v jeho záujme, aby sme spolu vychádzali, aby sme s Ryanom boli opäť spolu? Tak prečo sa nás snaží poštvať? Prečo to kazí? Aghh.

-Čo máš za problém?- skríkol po ňom Ryan, ale viac som už nezaregistrovala, pretože som sa ocitla na terase. Sadla som si na príjemne teplý betón a zavrela oči. Je už 18:54, no stále slnko praží akoby bol obed. Milujem to. Milujem, keď je vonku takto pekne. Wait! Nespomínal Ryan, že tu majú bazén. Hodila som zamyslený face a zdvihla ten svoj lenivý zadok a šla ho pohľadať. Obišla som chatku a konečne som našla to po čom túžila. Ani som sa neobťažovala zobliekať. Rýchlo som sa rozbehla a skočila do vody. Stihla som sa poriadne nadýchnúť, preto som nemala problém plávať pod vodou celý 50 sekúnd. 

-Žiješ?- ozval sa hlas spoza mňa.

-Max? Si normálny? Toto mi už nerob!- chytila som sa za srdce a otočila sa k nemu, aj keď on stál na kraji a civel na mňa.

-Sorry, ale bola si tam celkom dlho- zdvihol ruky nad hlavu v obrannom geste. Počkať, počujem kompliment alebo starosti? Blbosť!!

-Čo tu robíš Max?!- spýtala som sa priotrávene z jeho prítomnosti.

-Ak si sa mi prišiel opäť vysmievať, môžeš ísť- ukázala som mu smer, ktorým prišiel.

-Nie, to nie- okamžite reagoval.

-To by som si nedovolil- chytil sa za srdce a namyslene sa usmial. Okey decká, nechápem čo sa to tu deje.

-Tvoj frajer ma poslal- povedal jednoducho.